videní: 5.7K
Každé slovo prednesené na pôde Sovietskeho zväzu na verejnosti je lož. Aspoň to tvrdí nezmieriteľný kritik Alexander Solženicyn. Viktor Suvorov, iný nezmieriteľný kritik komunistického systému, zasa tvrdí, že sovietske dejiny sú pokryté nepreniknuteľnými vrstvami lži. Historici roky odkrývajú lož za lžou. Odkryjú jednu, narazia na ďalšiu a tak sa to opakuje stále dokola. Pozrime sa spoločne na Katynský les, na ktorom si čekisti zriadili rekreačné stredisko. Na hroboch tých, ktorých tam zabili.
Viac ako 50 rokov sa hovorilo o Katyni. S tým strašným vraždením, nemáme my nič spoločné. Urážali sa komunistickí funkcionári. Prstom ukazovali na fašistov. Až keď sa systém začal otriasať v základoch, vinu naveľa priznali. Aj to len postupne. Svet sa dozvedel, že v Katynskom lese zahynula elita poľského národa: 12 generálov, 800 vyšších dôstojníkov, záložníci, ktorí boli v civile lekármi, profesormi, advokátmi, úradníkmi. Boli to jatky bez akéhokoľvek súdu.
Ako plynul čas, odhalili sa aj mnohé podrobnosti. To, že minister bezpečnosti Lavrentij Berija v hlásení Stalinovi z dňa 5. marca 1940 označoval Poliakov za kontrarevolučné živly. Aj to, že navrhoval postrieľať ich. A aj to, že Stalin konal rýchlo. Už 22. marca vydal Berija rozkaz číslo 00350.
Dnes je známe, že kati popravovali v marci, po celý apríl a ešte aj v máji 1940. Hoci ich bolo veľa – 120 – postrieľať strelou z pištole do tyla približne 15 tisíc zajatcov trvalo nejaký čas. Za prácu im patrila aj odmena. Okrem vyznamenaní dostali aj finančnú odmenu – vo výške jedného mesačného platu. Nikdy žiadneho z týchto vrahov neodsúdili.
Keď sa odkryli lži, narazilo sa na ďalšiu vrstvu lží. Každá vrstva lží znamenala množstvo mŕtvol. Zistilo sa, že v Katynskom lese vraždili čekisti už v 20. rokoch. Našli sa tam desaťtisíce mŕtvol sovietskych občanov. Ešte viac ich pribudlo v 30 rokoch, keď naplno besnel teror.
Po Stalinovej smrti teror utíchol. Katynský les zarastal, stromy košateli, kríky sa rozrastali. Ako zvrátené mysle čekisti museli mať, keď ich napadlo na hroboch svojich obetí zriadiť rekreačné stredisko. Pretrvalo až do roku 1990.
Zdroj: magistra-historia | topdesat
