videní: 2.8K
Nič v dejinách sa mu nevyrovnalo, ani Vianoce, Veľká noc, Nový rok či Prvý máj, azda ani objavenie Ameriky. V krajine Sovietov, kde tento historický deň svitol, si ho veľkolepo pripomínali každý rok, blahoželali si, posielali si telegramy či pohľadnice. V tento deň, 7. november 1917 – podľa Juliánskeho kalendára 25. októbra 1917 – prebehla Veľká októbrová socialistická revolúcia.
Sám Vladimír Iľjič Lenin (žil v rokoch 1870 až 1924), vlastným menom Uľjanov, sa nevedel spamätať z toho, ako ľahko a nečakane sa boľševici dostali k moci.
Slávna októbrová revolúcia však neprebiehala slávne. Ani len trochu. Dňa 7. novembra 1917, krátko po ôsmej hodine večer zaznel výstrel z Auróry. Jeden jediný. Granát padol do chodby Zimného paláca, kde práve zasadala vláda. Nikoho však nezabil, a to ani výstrely z Petropavlovskej pevnosti. Tých bolo približne 30. Zásahy boli len dva a nikto nebol zranený.
V divadle, kde pred vypredaným javiskom práve spieval Šaľapin jednu z najkrajších árií z Dona Carlosa, sa zatriasli okná. „V divadle vraj bude bezpečnejšie, ako na ulici,“ niekto zakričal.
Následne boľševici zaútočili na Zimný palác. Strážila ho ženská rota a neskúsení mladíci z vojenských škôl, hŕstka „obrancov demokracie a Boha“. Hneď sa rozpŕchli. Do paláca však boľševici nevtrhli ako prví. Najprv išla zberba, ktorá sa počínala veľmi násilnicky. Krátko po druhej nad ránom sa vláda vzdala.
Cez deň už bola situácia iná. Na uliciach vládol pokoj, väčší ako v poslednom období. Ľudia nechápali a krútili hlavou. Vraj povstanie. Aké povstanie? Sám Lenin nemohol uveriť, čo sa vlastne stalo. V tej historickej chvíli povedal Trockému: „Vzostup z ilegality k moci bol príliš rýchly. Krúti sa mi z toho hlava“. A neskôr konštatoval: „My sme moc našli na ulici.“
Vedeli to aj pohrobkovia. Ešte neskôr – a to oveľa neskôr, sa na recepcii pre asi 2 tisícky ľudí, kde boli aj cudzinci prostoreký Nikita Sergejevič Chruščov vyjadril, že októbrovú revolúciu neuskutočnila robotnícka trieda na čele s ozbrojenými vojakmi, ale staré ženy.
