videní: 2.8K
Vraj čarovný prútik neexistuje. Najprv boli plány na papieri, ale takmer ihneď sa stali aj skutočnosťou. Fašisti a komunisti zovreli svoju korisť z dvoch strán. Čarovný prútik bol teda v politike – a nielen v nej – použitý. A nie raz. Z nepriateľov sa zo dňa na deň stali priatelia. A nebolo väčších nepriateľov, ako boli fašisti a komunisti.
Hitler a Stalin si roky nevedeli prísť ani len na meno. Cez tisíce kilometrov si adresovali iba nepekné slová. Šok nielen pre občanov Sovietskeho zväzu, ale zaiste aj Nemecka, keď koncom augusta 1939, z ničoho nič a na údiv celého sveta uzavreli pakt o neútočení.
Keď pakt o neútočení podpisoval minister zahraničia Ribbentrop v Moskve, Stalin priam žiaril. Prvý prípitok venoval Hitlerovi. Povedal: „Viem, ako veľmi miluje nemecký národ svojho vodcu. Preto by som mu chcel pripiť na zdravie.“ Potom pripíjal na zdravie snáď každému. Dokonca aj prítomným fotografom. Stalin nazval Hitlera „molodec“, čo bolo najvyšším vyznamenaním. Aj Hitler žiaril, akonáhle dostal správu, že pakt bol podpísaný. Obaja si mädlili ruky. Aj jeden aj druhý sa domnievali, že dobehli toho druhého.
Je vždy dobrou správou, keď znepriatelené strany zakopú vojnovú sekeru. Táto zmluva však bola nanajvýš podozrivá. Dokonca aj vplyvným zahraničným kokunistom. Napríklad Vladimírovi Clementisovi, čo mu Stalin neskôr vyčítal a čo ho napokon stálo život. Bolo neuveriteľné, že dva totalitné režime, stojace oproti sebe, pričom každý jeden z nich túžil po svetovláde, našli spoločnú reč.
Dohodli sa v podstate na tom, že zabránia vojne, ktorá však už stála za dverami. Presne o tom hovoril pakt. Avšak iba na oko. Bol signálom na rozpútanie tej najhoršej vojny, ktorú ľudstvo zažilo. Už večer pri podpise vydal Hitler rozkaz zaútočiť na Poľsko. O tri týždne zákerne prepadla Poľsko aj Červená armáda.
Dvoch nezmieriteľných rivalov totiž spojil dodatok v zmluve. Hovoril o rozdelení Európy. Zatiaľ len Európy.
