videní: 2.9K
Ľudia sú rôzni. Niektorým stačí, aby ho postihol najmenší neúspech, a úplne ho to zlomí. Iný je vytrvalý a polená, ktoré sú mu hodené pod nohy, jednoducho preskočí. Takého Honoré de Balzaca neúspechy stretávali zaradom. Keby neúspechy, boli to snáď katastrofy. Pozrime sa na život tohto velikána, ktorého právom považujú za jedného z najväčších spisovateľov.
Predstavte si situáciu, že študujete právo. Rodičia sú určite pyšní. V tom však jedného dňa prídete domov a oznámite im, že s právom končíte a idete sa venovať písaniu. Aká bude asi ich reakcia? Je všeobecne známe, že písaním sa ťažko zarába, a ešte ťažšie sa medzi konkurenciou preráža. Honoré de Balzac bol však skalopevne presvedčený, že to dokáže. Napísal veršovanú drámu Cromwell a zaslal ju vydavateľovi. Recenzent zdvorilo odpísal: „aby svoj čas využíval osožnejšie a nie na písanie tragédií a komédií.“ Podobný osud mal aj jeho román. Ardenského kapitána mu cenzúra zakázala, drámu Neger mu v divadle odmietli a z knihy Posledný Šuan predali len pár kusov.
Po toľkých neúspechoch človeka, ktorého diela patria k vrcholom svetovej literatúry, sa Honoré dal na písanie kolportážnej brakovej literatúry. O tejto literatúre sa však vlastne ani nedalo hovoriť ako o literatúre. Sám sa za ňu hanbil a schovával sa za pseudonym. Už to bvyzeralo, že s písaním skončí. Keď mal 30 rokov, vyšiel mu román Šagrénová koža. Recenzie si ho okamžite všimli – dohodol si ich s viacerými priateľmi a novinami. Niektoré si dokonca napísal aj sám. Do jedných novín, že „talent pána Balzaca dorastá na výšku génia“, do iných zase, že „cítime k pánovi Balzacovi ptiateľstvo a obdiv“. Podpísal sa ako gróf Alex.
Šagrénová koža je vynikajúci román, ale kritika naďalej nebrala Balzaca na vedomie. Rozmarné poviedky, ktoré vydal zakrátko, priam s opovrhnutím odmietla George Sandová. Pri románe Vidiecky lekár sa noviny pretekali, čia dýka ho skôr zasiahne. S posmeškami konštatovali, že Honoré sa rozumie do lesných prác, do sedliackeho gazdovania a správy obce, ale že od neho čakali román, nie mix hygieny, politiky a morálky.
Kritika Balzaca nebrala vážne. Honoré, ktorý žil v rokoch 1799 až 1850 za jeho života zaznávali, hoci jeho diela dnes patria medzi vrchol svetovej literatúry.