videní: 2.6K
Velikána nielen svojej doby menom Jean-Jacques Rousseau zrejme nemusíme nikomu bližšie predstavovať. Tentokrát sa na tohto človeka pozrieme trochu inak, ako zvyčajne. A to konkrétne do jeho rodiny a vzťahu s deťmi, ktoré dal do sirotinca. Vodu kázal, víno pil. Ale poďme od začiatku.
Jean-Jacques Rousseau žil v 18. storočí – presnejšie v rokoch 1712 až 1778. Bol francúzskym osvietencom a autorom viacerých kníh. Predovšetkým revolučných kníh. Filozofický spis, ktorého bol Rousseau autorom, „O spoločenskej zmluve“ sa neskôr stal akousi bibliou revolucionárov. Jeho názory, že spoločenskú zmluvu uzatvára a vypovedá ľud, kým panovník ju len vykonáva, aj jeho radikálne odmietanie sociálnej nerovnosti (súkromný majetok nazýval krádežou) rozhodujúcou mierou ovplyvnili revolucionárov 18. storočia a utopický socializmus.
Román, ktorý napísal Jean-Jacques Rousseau – „Emil“ je nielen revolučným, ale aj dojímavým spisom. Revolučným sa stal predovšetkým v pedagogike – hlásal návrat k prírode, nutnosť vychovávať deti v priamom kontakte s vecami, o ktorých sa učia. Vcelku krásny návod, ako deti vychovávať. Jean-Jacques Rousseau ako veľký filozof, reformátor, vychovávateľ, moralista a mohli by sme pokračovať, však prekvapivo nešiel príkladom. Dá sa povedať, že konal presne naopak.
Sám Jean-Jacques Rousseau sa ťažko pretĺkal životom. Matka mu umrela krátko po pôrode, otec sa ho vzdal, keď mal 10 rokov. Jean-Jacques Rousseau skúšal najrozmanitejšie povolania, kým našiel seba samého. Mal 33 rokov, keď sa oženil so slúžkou menom Tereza. Táto žena však nevedela ani čítať, podarilo sa mu však s ťažkosťami naučiť ju rozoznať ciferník.
Asi rok po svadbe sa im narodilo prvé dieťa. Syn. Človek by čakal, že velikán, akým Jean-Jacques Rousseau bez pochyby bol, začne svoje pedagogické názory a teórie pretavovať do praxe. Rousseau, ktorý žil s Terezou v chudobných pomeroch, však dieťaťu nedokázal dať dokopy nič. V krčme mu však poradili, aby syna dal do sirotinca. A presne to aj urobil.
Po synovi prišli aj ďalšie deti. Všetky putovali do sirotinca s odôvodnením, že rodičia nemajú postačujúce materiálne podmienky na výchovu detí. Pritom Jean-Jacques Rousseau v Emilovi napísal: „Ani chudoba, ani práca, ani iné zretele nezbavujú rodiča povinnosti dieťa živiť a vychovávať.“ Deti v sirotinci v tomto období nečakalo nič dobré. Štatistiky hovoria, že sa ročne ocitlo v parížskych sirotincoch viac ako 3000 detí. Väčšina z nich do roka umrela. Osvietenec Jean-Jacques Rousseau pripravil svojim deťom oveľa horšie detstvo, aké mal on sám.
