videní: 2.0K
Presuňme sa spoločne do 20. storočia. Ako sme už aj v minulosti spomínali, aj vedci vedia poriadne zakopnúť. Inak to nebolo ani s uznávaným anglickým astronómom – Richardom Woodleym.
Uznávaný anglický astronóm – Richard Woodley ešte v roku 1955 vehementne tvrdil, že vesmírne lety sú absurdné. S posmechom túto myšlienku zamietol. Stalo sa tak len rok predtým, ako odštartovala prvá družica.
Ako prví sa s myšlienkou letu do vesmíru zaoberali snáď len spisovatelia. Aj to len tí, ktorým bola nadelená bujná fantázia. Po čase sa však k podobným myšlienkam dostali aj vedci. Dospeli k názoru, že vyštartovať do vesmíru by bolo možné, a to za pomoci reaktívneho pohonu, rakiet. Už len tú raketu zostrojiť…
Keď si vezmeme Spojené štáty americké, a pozrieme do udalosti týchto rokov, zistíme, že sa konštrukcii rakiet venoval R. H. Goddard, profesor na Clarkovej univerzite. V roku 1930 sa mu podarilo vypustiť prvú raketu na tekuté palivo.
Nazrime do Ruska. Raketovou technikou sa zaoberal muž menom K. E. Ciolkovskij, vo Francúzsku zase Esnault-Peltérie, v Nemecku H.J. Oberth. Všetko špičkoví vedci. Neskôr sa k nim pridal aj W. Von Braun. Ten sa však preslávil aj smutne. Počas druhej svetovej vojny pod jeho vedením skonštruovali nacisti riadené strely V1 a V2, ktorými ostreľovali Anglicko.
Začalo sa uvažovať o raketách, ktoré by boli schopné vyviezť na obežnú dráhu družice. Reaktívny pohon – tak, ako to už býva s novinkami – si našiel nielen privržencov, ale aj odporcov. Jeden z tých najzaťatejších bol bez pochyby anglický astronóm Richard van der Riet Woodley. V problematike sa orientoval. Zaraďujeme ho taktiež medzi špičku. Venoval sa hviezdnej spektroskopii a teórii hviezdnych atmosfér. Letom do vesmíru proste neveril. Tvrdil, že je to nezrealizovateľné. „Štarty do vesmíru sú bohapustým nezmyslom“, konštatoval. Ako veľmi sa mýlil. O rok na to svet zaznamenal štart prvej družice. Erudícia a množstvo vedomostí niekedy fantáziu skôr spútajú, ako podporia.
