videní: 3.1K
Aký je základný a určujúci rozdiel medzi básnikmi a vedcami? Tak v prvom rade, básnikom sa človek musí narodiť. Buď to v sebe má, alebo proste nemá. História nám ukazuje, že básnici prerazia už v mladom veku. Na druhej strane, s vedcami je to práve naopak. Vhodným príkladom je aj Guglielmo Marconi.
Vedec, ak chce niečo v živote dosiahnuť, stojí ho to kopec námahy a času. Roky práce nakoniec vyústia v niečo veľké. Aj to nie vždy. Vieme, že aj vedci sa zvyknú mýliť. Niektorí sa dôkazu o svojom omyle dožijú, iní nie. Za vedcom – a to nechceme zľahčovať umenie básnikov – musia stať rozsiahle vedomosti a bádateľské skúsenosti. Vedec si musí vypracovať analytické a syntetické myslenie.
Koncom 19. storočia prenikol do vedy mladý muž menom Guglielmo Marconi. Ako správe tušíte, išlo o Taliana. Mal sotva 20 rokov, patril stále medzi študentov, keď prišiel na to, ako elektricky tvoriť a vysielať elektromagnetické vlny.
Teraz krátky exkurz do histórie. Krátko predtým, anglický fyzik James Maxwell vypracoval teóriu o existencii elektromagnetických vĺn. Podľa tejto teórie sa mali šíriť rýchlosťou svetla, ba svetlo malo byť len ich určitým druhom. Ďalší vedec menom Heinrich Hertz, experimentálne dokázal, že tieto vlny skutočne existujú a preskúmal ich. Čo však netušil, bolo ich praktické využitie.
Marconi skúmal elektromagnetické vlny s nižšou frekvenciou, ako má svetlo, a ešte nižšou ako má infračervené svetlo, ktoré očami nevidíme. Zaoberal sa rádiovými vlnami a chcel ich využiť na bezdrôtové spojenie. Pripomíname, že Marconi žil v rokoch 1874 až 1937 (!). V roku 1897 dostal patent jeho prístroj na bezdrôtovú telegrafiu. V tom istom roku zároveň založil veľkú spoločnosť, ktorá rozvíjala rádiolokačnú techniku, ba celú túto oblasť.
Tento mladík mal guráž. Poradilo sa mu spojiť s loďou Mayflower na šírom mori a zakrátko rádio už zachraňovalo ľudské životy. Úspešne nadviazal spojenie medzi Anglickom a Francúzskom. Chcel spojiť aj Európu s Amerikou, ale nevedel, že sa rádiové vlny šíria priamočiaro, a teda zakrivený zemský povrch mu to znemožnil.
Pokračoval však ďalej so svojimi pokusmi. Pokúšal sa zostrojiť silný vysielač a stal sa priam zázrak. Na prahu nového storočia sa podarilo Marconimu nadviazať medzi Európou a Amerikou rádiové spojenie. Cesta k rozhlasu, ktorý je dnes samozrejmosťou bola otvorená. V roku 1909 dostal Marconi Nobelovú cenu. V tom čase nemal ani 35 rokov.
Zdroj: topdesat | radiomontecarlo
