videní: 2.8K
Niektorí významní vedci boli presvedčení, že lietadlá sú márna ilúzia. Iný názor nemal ani americký astronóm a matematik Simon Newcomb – jeden z gigantov vedy. Tvrdil, že ak aj vzlietnu, unesú maximálne letca.
Newcomb bol skutočne kapacitou svojho vedného odvetvia. Podarilo sa mu napríklad experimentálne určiť rýchlosť svetla v roku 1822. Odvtedy už vieme, že za dve a pol sekundy sa dostane zo Zeme na Mesiac. Alebo tiež za sekundu sedem a pol ráz obletí zemeguľu.
Newcomb častokrát opravoval nesprávne názory a poznatky svojich predchodcov. Vlastne tým v podstate aj vkročil do riek vedy. Napríklad pri výskume asteroidov zistil, že ich dráhy nevychádzajú z jedného bodu, ako sa dovtedy domnievali jeho predchodcovia. Následne sa dlhé obdobie zaoberal štúdium pohybu planét a znova dokázal, že jeho predchodcovia sa vo veľa veciach mýlili. Newcomb bol viackrát ocenený a ušli sa mu aj mnohé pocty.
Simon Newcomb | www.britannica.com
Koncom 19. storočia sa Newcomb vrhol do výpočtov. Snažil sa zistiť, či môže vzlietnuť stroj ťažší ako vzduch. Prax ukázala, že nie. Popri uskutočňovaní výpočtov sa iní vynálezcovia pokúšali zostrojiť lietadlo. Stroj však nedokázali odlepiť zo zeme. Newcomb posilnený mnohými vlastnými výpočtami vyrukoval s presvedčením, že sa to nikdy ani nepodarí. Napísal: „ Lietať na strojoch ako vzduch nie je možné, nebudú totiž schopné ani len odpútať sa od zeme.“ Lietadlá boli v tom čase len zbožným prianím.
V živote Newcomba nastala zmena. Niekto opravil jeho. V roku 1903 vzlietlo prvé lietadlo bratov Wrightovcov. Napriek tomu, že sa táto skutočnosť dostala aj ku Newcombovi, zostal neoblomný. Konštatoval, že aviácia nie je vhodná ako dopravný prostriedok. Pripustil síce, že lietajúci stroj sa dá skonštruovať, avšak letca a cestujúcich neunesie. V krajnom prípade unesie jedného človeka. Newcomb skonal v roku 1909.
Na obranu Newcomba je potrebné uviesť, že nebol sám, ktorý lietadlám neveril. Americký patentový úrad dokonca odmietol prijímať žiadosti o patenty na lietajúce stroje.
