Francúzska akadémia vied neverila, že z neba môžu padať meteority

Zdieľať

Tweetnuť

Zdieľať

Zdieľať

E-mailovať

Ako sme už v jednom z našich článkov spomínali, aj vedci sa občas vedia seknúť, a to riadne. Pozrime sa na Francúzsku akadémiu vied a meteority. Niektorí vedci, ba aj vedecké inštitúcie odmietli uznať všeobecne známe pravdy. Konkrétne spomínaná Francúzska akadémia vied, pred vyše dvesto rokmi tvrdila, že nijaké kamene, meteority, proste nemôžu padať z neba.

Svet vedcov je iný. Iný, ako nás – bežných ľudí. Ľudia od pradávna sledovali nočnú oblohu. Vytvárali rôzne povesti a báje, či prisudzovali oblohe a bohom zmeny počasia v závislosti od ich nálad. Meteory na oblohe boli od nepamäti. Ich záblesky sa dali sledovať a jasne vidieť. Avšak len v niektorých ročných obdobiach. Konkrétne v auguste, keď zemeguľa prechádza meteorickým rojom. Meteory sa mihnú a už ich niet. Stratia sa spálením v Zemskej atmosfére.  Niektoré, predovšetkým tie väčšie padnú na Zem. Veľmi zriedkavo, ale predsa. Pre nadšencov, nielen z radov vedcov, sú cennejšie ako diamanty. Situácia pred dvesto rokmi – vo Francúzsku – však bola iná. Keď bolo vrchnosti oznámené, že padol meteorit, vedci tomu proste odmietali uveriť.

 

 

Spájaním sveta a technologickým vývojom sa však správy začínali šíriť rýchlejšie. Objavovali sa čoraz častejšie správy o tom, že padol meteorit. Vedcov sediacich vo Francúzskej akadémii vied tieto správy čoraz viac poburovali. Vyústilo to ich verejným vyhlásením, že odmietajú prijímať správy „o padajúcich kameňoch z neba“. Taktiež sa v ňom písalo: „Kamene nemôžu padať z neba, lebo nebeská klenba nejestvuje.“ Fakt, ktorý bol už všeobecne známy proste vedci ignorovali.

Aj učení jedinci sa môžu mýliť. Mýlilo sa v tomto prípade celé plénum múdrych hláv. Dokonca na podpisovej listine figurovalo aj meno najuznávanejšieho vedca čias minulých – Antoina Lavoisiera.

Tento „prešľap“ Francúzskej akadémie vied však nebol jediným. Podobná situácia sa opakovala viackrát. Zmietla zo stola napríklad Fultonov vynález parníka, Franklinovým bleskozvodom, či neuznala vakcínu proti kiahňam.

Najväčšia blamáž však prišla v roku 1922. Práve v tomto roku absolvoval Albert Einstein cestu okolo sveta. Bol na vrchole svojej slávy. Pozvánky sa mu hrnuli zo všetkých významných i menej významných inštitúcií. Keď mal navštíviť Paríž, 33 členov Francúzskej akadémie vied vyhlásilo, že zhromaždenie opustí, ak sa na ňom Einstein objaví.

Zdroj: vox | topdesat