videní: 3.9K
Nemecký filozof Kant, ktorý žil v rokoch 1724 až 1804, uznával mravný zákon v človeku a preslávil sa mnohými krásnymi výrokmi v súvsťažnosti k tejto téme. Patril medzi najbystrejšie hlavy v dejinách ľudstva. Obohatil mnohé vedné odbory, najviac však filozofiu. Nechýbalo veľa, a o Kantovi by sa svet vôbec nedozvedel.
Immanuel Kant sa narodil dňa 22. apríla 1724 v Kráľovci. Bol predstaviteľom nemeckej klasickej filozofie, tvorca kriticizmu alebo transcedentalizmu, či transcendentálnej filozofie. Za svoj život prakticky neopustil svoje rodné mesto. Bol človekom, ktorý žil pravidelný život, o čom sa neskôr začali šíriť aj posmešky. Jeho pravidelnosť porušil len 2-krát – vtedy, keď vyšla Spoločenská zmluva a keď sa dozvedel, že vo Francúzsku vypukla Veľká francúzska revolúcia.
Kant napísal: „Povinnosť vyžaduje od nás, aby sa zásady nášho konania mohli stať všeobecným zákonom ľudskosti.“ Kanta úprimne trápilo, prečo sa filozofia doposiaľ nedopátrala základných právd ako napríklad matematika, či prírodné vedy. Súdy v týchto vedách majú objektívnu hodnotu. Čo však s filozofiou? Existenciu duše či Boha nemožno dokázať. Ako vlastne vnímame svet? Kde sú hranice jeho poznateľnosti?
Práve podobnými otázkami sa zaoberal. Kládol ich do popredia svojho záujmu. Zaoberal sa nimi už v profesorskej habilitačnej práci. Neskôr dospel k presvedčeniu, že „je to takisto ako s prvou Kopernikovou myšlienkou. Keď sa nedarilo vysvetliť pohyb celej armády hviezd okolo nehybného diváka, skúšal, či sa to nepodarí lepšie vysvetliť, ak prikáže otáčať sa divákovi, kým hviezdy nechá na pokoji.“
Kant pokladal za nevyhnutné, aby sa metóda poznania zmenila. Nie je cestou prispôsobovať naše poznanie predmetom, ba naopak, prispôsobiť predmety našim poznávacím schopnostiam. Ako základné pojmy rozoznával „veci samy osebe“, čiže reálny svet okolo nás, a „javy“, čiže to, ako sa „veci samy osebe“ prejavujú v našom vedomí. Veci samy osebe teda nemožno poznať, len niektoré ich vlastnosti.
Vyše 10 rokov trvalo, kým Kant spísal svoje hlavné dielo Kritika čistého rozumu. Až rok po jeho vydaní sa objavila prvá recenzia, a musíme povedať, že nie zrovna pozitívna. 10 rokov práce, a žiadne povšimnutie. Na rozdiel napríklad Voltaira, ktorý písal filozofické diela, ktoré vsunul do literárneho rúcha, písal Kant traktáty. Nemal by aj Kant skúsiť niečo podobné?
Na dlhý čas sa odmlčal. Už to vyzeralo, že svet prišiel o jedného zo svojich velikánov. Neskôr sa však opäť prihlásil o slovo. Kant vydal Kritiku praktického rozumu a Kritiku súdnosti. Nastal veľký zvrat a jeho filozofia začala prežívať obrovský rozkvet. Jeho diela študovali, posudzovali a komentovali. Kant sa stal uznávaným na celom svete.
.jpg){kind=link}