videní: 2.9K
Ľudia na celej planéte medzi sebou odjakživa bojovali. Viedli sa vojny, viedli sa bitky. Častokrát kvôli malichernostiam. Pred prvou svetovou vojnou sa jedna veľmoc vyhrážala druhej. Sľubovali si bleskovú a zdrvujúcu porážku. Boje sa však pretiahli na celé štyri roky.
Už roky pred začiatkom prvej svetovej vojny v Európe napätie rástlo. Nenávisť európskych krajín sa stupňovala. Najaktívnejší spomedzi všetkých bol nemecký cisár Viliam II.. Podľa vtedajších zápiskov sa hral na vojaka a s nim musela aj jeho rodina a krajina. Prusko, v ktorom vládol, veľmi presviedčať nemusel. Vojenský dril sa tam dedil z pokolenia na pokolenie. Tak sa v skratke dá opísať prvá svetová vojna.
Prišla jar roku 1914. Pušný prach bol cítiť už aj vo vzduchu. Stačilo len škrtnúť zápalkou a európske mocnosti sa do seba pustili. Rakúsky spisovateľ menom Stefan Zweig po návšteve kina vo francúzskom Tours napísal: „Divoký piskot a dupanie prepukli v tmavom priestore celkom spontánne. Všetci prítomní, ženy i muži, kričali a pískali, deti sa posmievali, akoby ich niekto osobne bol urazil“. Stalo sa tak, keď diváci v kine uvideli prichádzať vlakom do Viedne nemeckého cisára Viliama.
Ako už všetci vieme – začiatkom prvej svetovej vojny bol atentát na následníka Rakúsko-uhorského trónu – Ferdinanda. Na správu o vypuknutí vojny Berlín zaplavili vlny nadšenia a na uliciach manifestovali rozradostnené mnohotisícové davy. Aj vtedajšia tlač vojnu podporovala a chválila. Radosť zaplavila aj ulice Viedne a podľa kronikárov aj Bratislavu.
Veľká Británia a Francúzsko boli pobúrení, predovšetkým správaním Viliama. Po vyhlásení jasali a túžili despotu potrestať. Vo Veľkej Británii sa hlásili na front tisícky stredoškolákov. Z dobrovoľníkov sa vytvorili celé britské armády.
Bolo absurdné, a v súčasnosti stále je, že sa ľudia dobrovoľne a s nadšením vrhali do vojny. Každá strana bola presvedčená o tom, že zvíťazí. Bojovo naladení boli tak Francúzi, ako Nemci či regrúti vo Viedni.
Cisár Viliam ubezpečoval svojich vojakov, že kým napadne lístie, budú doma. Francúzi na druhej strane tvrdili, že budú do vinobrania doma.
Dnes už vieme, že po vojne nie sú víťazi a porazení, ale len porazení. Ani najmocnejší neboli dostatočne prezieraví. Vojna trvala 4 roky – teda 4 krát opadlo lístie, a konali sa 4 vinobrania.
