videní: 3.2K
Príbehy o tom, ako trpaslík porazí obra, sú príznačné od nepamäti. Často sú motívom rozprávok. Tento článok však nebude o bájnych legendách, ale o 1. svetovej vojne a pýche uhorského námorníctva – Szent István, o lodi, ktorú potopila trpasličia loď. Stačili jej k tomu iba dve torpéda.
Príbeh súboja obor – trpaslík sa odohral koncom prvej svetovej vojny vo vodách Jadranu. Obrom bola v tomto prípade loď Szent István (Svätý Štefan), pýcha rakúsko-uhorského námorníctva. Najmohutnejšia loď, ktorá sa kedy plavila Jadranom. Jej delá boli schopné vystreliť naraz 5 400 kilogramov granátov.
Od začiatku histórie tejto lode boli všade prítomné komplikácie. Stavitelia gigantickej lode sa nevedeli totiž dohodnúť, kde ju stavať. Záujemcov bolo viac. Nakoniec sa miestom stavby stali doky mesta Fiuma (Dnešná Rijeka). Starosti neutíchali. Prišiel čas loď pomenovať. Inými slovami v tomto prípade – ďalší oheň na streche. Maďari v rakúsko-uhorskej komisii chceli, aby sa loď volala po prvom uhorskom panovníkovi – Štefanovi. Meno Szent István nakoniec prešlo. Za následok to malo urážku duchovného otca a nasledovníka trónu – Františka Ferdinanda, ktorý sa krstu odmietol zúčastniť.
Nešťastie loď neopustilo ani pri testovacej plavbe na otvorenom mori. V prístave jej skrížil cestu parník. Kapitán chcel zrážke za každých okolností predísť. Nariadil spustiť obe kotvy naraz. Reťaz jednej z nich sa však pretrhla a zabila dvoch ľudí.
Nasledujúce roky mohutný Szent István spočíval v prístave. Taliani mu postavili do cesty zátarasy, ich lode strážili aj Otranstkom prielive, len aby István nevyplával. Zatiaľ čo na bojiskách prvej svetovej vojny zomierali tisícky mužov, námorníci nečinne čakali na rozkaz vyplávať.
Rozka prišiel dňa 9.júna 1918. V ten večer István vyplával. V úžine sa na scéne objavil v úvode spomínaný trpaslík. Vlastne dvaja – malé torpédové člny vybavené dvoma torpédami. Keďže sa na veľkej lodi kúrilo mokrým uhlím, z komínov sa valil hustý dym. Taký hustý, že by bol zázrak, keby ho nepriateľ nezbadal.
Veliteľ člnov Rizzo si ho nad ránom všimol a situáciu sa rozhodol využiť. Odvážne sa vrhol do boja. Oba malé člny prenikli cez konvoj, otočili sa a vystrelili na bočnú stranu bojovej lode. Torpéda zasiahli Szent István priamo do časti, kde chýbal pancier. Trafili zadnú kotolňu. Po výbuchu kotlov sa prelomila priehradka a vodou sa začala napĺňať aj druhá kotolňa.
Obávanú loď tak potopili dva malé člny, respektíve dve torpéda. Čítate dobre. Iba dve. Následne sa pýcha rakúsko-uhorského námorníctva potopila a námorníci si zachraňovali svoj holý život.
