videní: 8.0K
Život žien, ktoré svojho času obývali Atény, bol diametrálne odlišný tomu dnešnému. Ženy boli pod „drobnohľadom“ mužov – otcov, bratov, manželov… Spôsob ich života závisel od spoločenského postavenia rodiny. Ich práva a slobody boli obmedzené.
Aké postavenie mali ženy?
Gréckym ženám neboli priznané takmer žiadne práva. Občianske práva nemali absolútne. Boli vylúčené z účasti na riadení krajiny. Zriedkakedy sa mohli zúčastniť veľkých náboženských slávností či v divadlách. Nenavštevovali ani gymnasiony.
Skryté pred zrakmi nepovolaných
Ženy starovekého Grécka boli skryté pred cudzími pohľadmi. Ženy z vyšších spoločenských vrstiev boli paniami domu, riadili otrokov a dohliadali na zásobovanie obydlia. Charakteristický bol pre nich utiahnutý život. Väčšinu času trávili v gynaikeione – teda v osobitnej miestnosti v dome, vyhradenej len pre ne. Tu sa venovali svojmu potomstvu či priadeniu vlny. Dievčatá boli s matkou až do momentu vydaja, nastavajúceho muža im vyberal – samozrejme – otec.
Čo je paradoxné, ženy z nižších vrstiev mali viac slobody. Pohybovali sa na trhu, kde predávali chlieb, koláče, vlnené priadzu či stužky, ktoré by sme dnes nazvali handmade – teda ktoré samy zhotovili. Klebety si vymieňali s priateľkami – nie na sociálnych sieťach – ale pri prameni, ku ktorému chodievali po vodu.
Najstaršie remeslo
Manželky trávili so svojimi mužmi na hostinách minimum času. Zaujímavejšia bola pre nich prítomnosť otrokýň alebo cudziniek, ktoré slúžili predovšetkým na rozptýlenie.
Atény a deti
Aténčania netúžili mať množstvo detí. Územie mesta nebolo dosť veľké na to, aby poskytlo útočisku veľkému počtu obyvateľstva. Ďalšou okolnosťou, za ktorou stála nízkopočetná populácia bolo dedenie. Aténčania nechceli rozdeľovať majetok medzi viacerých dedičov. Chlapci boli vedení k boju a vojenskej výchove. Práve disciplína z nich mala urobiť dobrých občanov a vojakov.
Narodenie dieťaťa však veselo oslavovali. Ak sa narodil chlapec, rodičia vešali na dvere vetvičku olivovníka, ak dievča – tak vlnenú stužku. Nasledovala bujará hostina, ktorá trvala niekoľko dní. Zúčastnila sa jej celá rodina a aj príbuzní.
Ak sa narodilo dieťa, ktorého príchod na svet bol sprevádzaný zlým znamením či bolo postihnuté, novorodenca proste len tak niekam odložili a nechali napospas osudu.
Výchova dieťaťa prebiehala predovšetkým prvotne v rodine. Po dovŕšení 7. roku veku mu našiel otec učiteľov. Učili sa písať, čítať, recitovať Iliadu a Odyseu či hrať na hudobných nástrojoch. Nechýbali telesné cvičenia. Chlapci od 12. rokov chodili do gymnasionu, kde trénovali rôzne športy.
