videní: 5.2K
August 1526 znamenal zmenu osudu pre Uhorsko na pol druha storočia. V tomto článku však nebudeme rozoberať historické boje a znepriatelené strany. Pozrieme sa na to, čo sa dialo po tom, ako prebehla bitka pri Moháči. Kto najviac raboval?
Názov Moháč ste už určite niekde započuli. U nás je všeobecne známym. Predovšetkým smutne známym. Tragickej bitky pri juhomaďarskom mestečku Moháč predchádzalo tragické obdobie.
Kráľ Ľudovít bol čo sa týka šľachty bezmocný. Bol mladý a neskúsený. Turci boli prichystaní zasadiť rozhodujúci posledný úder Uhorsku. Prvá polovica 16.storočia a zápis v kronike levočského richtára Sperfogla: „ Kráľ nemal peniaze, no veľmoži ich mali plné vrecká, kráľovi však nedali nič. Preto potom naliehal na chudobu a mestá.“ Kráľ bol nútený brať neúprosne. Nielen svetské veci, ale aj inventár z kostolov.
Bitka, ktorá zmenila aj naše dejiny, sa odohrala dňa 29. Augusta v roku 1526. Skončila sa katastrofou. Posily, ktoré boli na ceste z Chorvátska nestihli prísť včas. Ani sľúbené vojsko z Rakúska nedorazilo. Nepomohli ani Česi. Štefan Zápoľský neďaleko bojiska otáľal. Čakal na vývoj udalostí. Malé uhorské vojsko ihneď ľahlo. Za hodinu a pol bolo po celom divadle. Kráľ zomrel na úteku. Sultán menom Sulejman II. sa domnieval, že bitku vyhral iba s pred-armádou.
Turci po víťazstve rabovali a vraždili hlava nehlava. Pápežský legát menom Antonio di Burgio krátko po bitke napísal pápežovi: „V noci a na nasledujúci deň po bitke, nepriatelia zaplavili celé okolie bojiska, čo našli, zničili, spálili, neušetrili žiadneho smrteľného tvora, ani pohlavie, ani vek, ani vierovyznanie, ale ohyzdne páchali ukrutnosti na chudobnom ľude.“
Ak sa však na udalosti po bitke pozrieme bližšie, zistíme zaujímavé skutočnosti. Sperfoglova kronika hovorí, že nielen Turci, ale aj zradcovskí uhorskí a srbskí husári spôsobovali útrapy a bolesti. Vydesili ľud nielen na dedinách, ale aj v mestách. Mnohí tamojší šľachtici sa taktiež neštítili rabovať, kde sa len dalo.
#/media/File:Battle_of_Mohacs_1526.png){kind=link}