videní: 3.1K
Písal sa rok 1529. Turecká armáda na čele so sultánom menom Sulejman tiahne na Európu. Cieľom bolo dobyť Viedeň. Podľa legiend bola taká veľká, že sa pod ňou doslova triasla zem. Bola pripravená prevalcovať akýkoľvek odpor. Príroda však bola proti.
Keď sa v máji v roku 1529 vydala turecká armáda na ťaženie do Európy, bola taká mohutná, že sa pod ňou triasla zem. Žiadna európska armáda sa jej nevyrovnala. Podľa legiend ju tvorilo 130.000 mužov a valcovala všetko, čo jej prišlo do cesty. Vypaľovali a drancovali dediny, do zajatia odvliekli desaťtisíce ľudí. Padol aj Belehrad či Budín. Budínskej vojenskej jednotke vraj mali sľúbiť bezpečný odchod, ak sa vzdajú. Vzdali sa. Približne 20.000 mužov aj tak zmasakrovali. Ich ďalším cieľom bola Viedeň.
Turecký sultán Sulejman vyhlásil svätú vojnu proti nevercom. Zdalo sa, že aj Viedeň padne a bude dobytá. Počasie však bolo proti. Pršalo a pršalo. Dážď neutíchal. Rieky a potoky sa vyliali a z okolitej pôdy urobili blato. Niekde sa dokonca urobili močiare, cez ktoré sa nedalo prebrodiť. Ťažké stroje, ktoré mali Turci pripravené na obliehanie im už neboli k dispozícii. Ba ani nebolo čo jesť, keďže bolo všetko zaplavené.
Sulejman sa však nevzdával. Jeho cieľom bola Viedeň, nech sa deje čokoľvek. Akonáhle dobyje Viedeň ako baštu kresťanstva, dobyje celú Európu. 24.septembra dorazil pred mestské brány Viedne. Začal podobrotky. „Ak prestúpite na islam, nič sa vám nestane!“ V prípade ak tak neurobia, sľúbil mestu oheň a síru.
Mesto sa však nevzdalo. Udalosti z Budína slobodu a vieru v mier nezaručili. Pomocou 20.000 žoldnierov bolo pripravené brániť Viedeň do posledného muža. Útok sa začal o dva dni. Pomocou ľahkých zbraní mesto nemohlo byť dobyté. Ťažšie ostali zakliesnené v blate. Nasledujúce dni opäť pršalo. A pršalo. Zákopy Turkov boli plné vody, ich pušný prach navlhol a stal sa nepoužiteľným. V blate a vode sa topili šiatre i kone. Obrancovia mesta hrdinsky odolávali aj bájnym vojskám janičiarov.
Sulejmanovi septembrové ťaženie nevyšlo. Ešte raz sa však pokúsil zvrátiť prehru. Stalo sa tak v októbri. Prikázal vojskám zaútočiť z troch strán. Turci však natrafili na tvrdý odpor a už po dvoch hodinách boja, dňa 14.októbra, zatrúbili na odchod. Na definitívny odchod. Tak ako v daždi a blate prišli, tak v daždi a blate odchádzali. Mnoho z nich v tomto nečase prišlo o život. Príroda vyhrala.
