videní: 4.1K
Turecko je v očiach Slovákov predovšetkým obľúbenou letnou destináciou. More je teplé, počasie stále slnečné a služby sú vo väčšine hotelov na vysokej úrovni. Turecko je však oveľa viac, ako len dovolenková destinácia. So svojou rozlohou 783 356 kilometrov štvorcových má rozhodne čo ponúknuť. Medzi inými aj Národný park Göreme a skalné pamiatky v Kapadócii.
Kapadócia, kde sa Göreme nachádza, je doslova magickou krajinou. Zo zeme tam trčia rôzne skalné útvary, ktoré vyzerajú ako komíny. Významne sa tu popísala činnosť vulkánov, ktorá sa datuje do obdobia spred 25 miliónov rokov. Viaceré tvrdé sopečné horniny pokryli zem v okolí. Neskôr ich zasiahla erózia spôsobená vetrom a zrážkami. Na miestach, kde mäkší sopečný tuf chránia, alebo skôr chránili, tvrdšie a odolnejšie horniny, sa vytvorili rozprávkové komíny, zatiaľ čo ich okolie sa časom prepadlo. Jaskynné príbytky boli vytvorené vďaka sopkám, ktoré sú už – až na sopku Erystas – vyhasnuté. Z dobre tvarovateľného tufu bolo primitívnymi metódami relatívne jednoduché vytesať dutiny vhodné na bývanie.
Táto oblasť sa dostala do svetového dedičstva predovšetkým pre krásnu prírodnú scenériu, ktorú doplňujú pozostatky ranokresťanských dedín a kostolov. Prví kresťania utekali do hôr pred Rimanmi. V relatívne ľahkoopracovateľnom tufe dokázali vytvoriť príbytky a prepracovaný systém jaskýň a chodieb. Prvé kostolíky boli ozdobené jednoducho, obrazcami, ktoré boli namaľované okrovou alebo zelenou farbou. Tradične sa zobrazovali kríže, geometrické tvary, štylizované zvieratá či rastliny.
Oblasť bola obývaná vo vyššom počte v 8. storočí, počas nadvlády Byzantskej ríše. Pre interiéry kostolíkov nebolo typické zobrazovanie ľudských postáv. Dominovali farebne i tvarovo jednoduché motívy rastlín a nechýbal kríž.
Spomedzi najkrajších zachovaných kostolov môžeme spomenúť predovšetkým Tokali Kilise – ktorý je zároveň najväčším, El Nazar Kilise (pochádza z 10.storočia), Barbara Kilise, Saklil Kilise, Elmali Kilise (Kostol jablka) a v neposlednom rade Karanlik Kilise, v ktorom sa fresky zachovali dokonca bez nutnosti odkrývania.
Údolie začali kresťania opúšťať zhruba v 13. storočí. Dôvodom boli arabské dobyvačné vojny, ktoré zasiahli aj malú Áziu. Po dobytí miestne kostolíky používali Arabi ako maštale či ovčince. Ľudské postavy boli z fresiek odstránené, minimálne oči a hlava, kvôli urieknutiu zlými duchmi.
Zdroj: topdesat
