videní: 2.3K
Mogulský šach Akbar Veľký mal sen o severoindickom palácovom komplexe. A rozhodol sa ho splniť. V konečnom dôsledku bol však Fatéhpur Síkrí sídlom len na pár rokov. Aj vďaka tomu sa pamiatka zachovala takmer nedotknutá a prežila hektické dejiny Indie.
Akbar zvíťazil vo viacerých vojenských výpravách. Rozhodol sa, že si pre svoju ríšu nechá postaviť nové hlavné mesto. Viete si predstaviť, že na kopci postavíte hlavné mesto? Akbar si vedel. Ako miesto na stavbu si vybral skalu v blízkosti indickej dediny Síkrí. Pre predstavu – na to, aby sa stavebné práce mohli začať, bolo potrebné otesať vrchol skalného útesu veľkého 3 x 1 kilometer. Hneď na to sa začalo s výstavbou Fatéhpur Síkrí. Písal sa rok 1568. Výber tohto miesta nebol náhodný.
Keďže Akbar nemal dediča, najprv išiel za svätým sufim – za Salimom Christim. Žiadal ho o požehnanie dúfajúc, že sa mu následne narodí dedič trónu. Tak sa aj stalo. Akbarovi sa narodili dokonca až traja synovia, preto sa mu zdalo ako vhodné miesto na vybudovanie hlavného mesta bydlisko zázračného muža. Šach rozmýšľal vo veľkom. Rozhodol sa založiť nové náboženstvo, ktoré by bolo akýmsi prienikom všetkých náboženstiev. Následne sa doň mali hlásiť všetci obyvatelia jeho ľudu. Pomenovali ho ako sufizmus a centrom, respektíve svätým mestom, sa mal stať práve Fatéhpur Síkrí.
Práce trvali 15 rokov. Akbar na nich osobne dohliadal. Cieľ bol jasný: postaviť palác, ktorý by sa minimálne vedel vyrovnať tomu perzskému. Nemožno sa teda čudovať, že obsahoval islamské prvky architektúry. Palác tvorilo viacero samostatných budov, ktoré boli geometricky presne zladené. Perzský palác ako vzor Akbarovej stavby bol architektonicky spojený s charakteristickými prvkami indickej architektúry. A tak svetlo sveta uzrela perla mogulskej architektúry.
Komplex tvorí skutočne množstvo budov. Medzi najdôležitejšiu patrí dvojpodlažná budova s názvom Diván-i-Chás so strešným pavilónom. Nechýba dom tureckej sultánky, ktorý bol miesto oddychu.
Tak rýchlo, ako palácový komplex postavili, tak rýchlo začal upadať. Už v roku 1589, keď bolo konečne všetko dokončené, vydal Akbar rozkaz na sťahovanie. Kvôli strategickým vojenským dôvodom sa rozhodol svoju metropolu presťahovať do Lahoru. Nepochybne k tomu prispel aj problém s pitnou vodou. V prípade dlhšie trvajúceho obliehania, by obyvatelia palácového komplexu nemali dostatok zásob.
Neskôr sa mesto ešte z času na čas používalo, ale pomaly upadalo do zabudnutia. Aj vďaka tomu je dnes jeho architektúra takmer nedotknutá.
Zdroj: topdesat
