videní: 7.0K
Nesmierne populárny kráľ, ktorému prischla prezývka “rozprávkový kráľ”, Ľudovít II.Bavorský, sa utopil v Starnberskom jazere, ktoré leží neďaleko nemeckého rezidenčného mesta Mníchov. To je jediné, čo môžeme prehlásiť ako fakt v celom mysterióznom príbehu o smrti kráľa.
Pozrime sa najprv na život rozprávkového kráľa. Ľudovít II. Bavorský bol skvostnou osobnosťou. Nádhernými stavbami, ako napríklad zámok Neuschwanstein, ktoré nechal postaviť, síce priviedol štát na pokraj skazy. Napriek tomu bol v očiach verejnosti nesmierne populárnym. O to väčší smútok v kráľovstve zavládol, keď sa verejnosžť dozvedela o jeho náhlej smrti.
Večer 13.júna 1886, v deň, kedy kráľa Ľudovíta zbavili svojprávnosti, ho našli utopeného v Starnberskom jazere. Ľudovít sa neangažoval vo vládnutí. Bol rojkom. Šuškalo sa o jeho homosexualite. Napriek tomu po ňom ženy túžili. Nikdy sa však neoženil. Kráľovskí ministri mali teda o to viac práce s vládnutím. Ľudovít rozhadzoval štátne peniaze. Jedného dňa pohár trpezlivosti pretiekol. Dospelo sa k záveru, že Ľudovít už ďalej nie je schopný zastávať svoj úrad. Jeden z posudkov hovoril o duševnej chorobe kráľa, dokonca o jeho pomätení. Spočiatku sa zdalo, že je posudok na mieste. Nebolo o ňom pochýb, veď aj brat Ľudovíta Otto trpel duševnou poruchou.
Jedným zo znalcov bol známy lekár a psychiater Bernhard von Gudden z Mníchova. Diagnózu – čo bolo čudné aj na tú dobu – stanovil bez toho, aby kráľa vyšetril. Jeho duševným stavom sa zaoberal výlučne správami z druhej ruky. Ako však zariadiť, aby sa z trónu dostal riadne zvolený kráľ?
Čas plynul. Moc prevzali úradníci. Kráľ sa utiahol do zámku Berg pri Starnberskom jazere. Tam ho mal doktor Gudden liečiť. Prišiel osudný 13.jún.
Predpoludním sa Gudden vybral s exkráľom v sprievode dvoch sluhov na prechádzku do parku. Ľudovít II. Bavorský sa v predchádzajúcich dňoch nechal počuť, že by vo svojom prípade prichádzala do úvahy aj samovražda. Celé dni ho tak držali pod priamou kontrolou. Nechceli nič riskovať.
Po šiestej hodine večer, v osudný deň, povolil doktor Gudden exkráľovi ďalšiu vychádzku. Smerovali k jazeru. Predpokladaný návrat bol okolo ôsmej hodiny večer. Gudden napriek predchádzajúcim udalostiam – a na rozdiel od predpoludnia – nepokladal za dôležité vziať so sebou opatrovateľov.
O ôsmej však naspäť na zámok nedorazili. Nedorazili ani neskôr. Služobníctvo to pokladalo za logické. Predpokladali, že sa niekde ukryli pred silným dažďom. Pohár trpezlivosti služobníctvu však pretiekol. Po doktorovi a exkráľovi nebolo ani stopy. Rozhodli sa ich ísť hľadať.
Okolo desiatej večer natrafili na kusy odevu exkráľa. Potvrdili sa najhoršie obavy. Neďaleko brehu sa na vodnej hladine vznášali dve mŕtve telá. Patrili exkráľovi a doktorovi. Bola polnoc, keď ich vyhlásili za mŕtvych.
Čo sa však v daný večer stalo? Nie sú žiadni svedkovia. Ostal priestor len na hypotézy…
Zdroj: topdesat
Zdroj titulnej fotografie: Ferdinand von Piloty, Link
