videní: 5.1K
Hlavnými hrdinami tohto neslávne známeho príbehu sú talianski prisťahovalci Fernando „Nicola“ Sacco a Bartolomeo Vanzetti. Ich životná cesta sa skončila rozsudkom, ktorý znamenal smrť na elektrickom kresle. Boli Sacco a Vanzetti vinní, alebo vtedajšie súdnictvo poslalo na smrť dvoch nevinných ľudí?
Sacco a Vanzetti a ich americký sen
Tento skutočný príbeh je o talianskych prisťahovalcoch, ktorí sa v roku 1908 rozhodli hľadať šťastie v Spojených štátoch. Rodné Taliansko neopúšťali spolu ako kamaráti. Navzájom sa nepoznali. Americký sen sa nepodarilo naplniť ani jednému z nich. Žili zo dňa na deň. Živila ich predovšetkým práca vo fabrike či neskôr rybolov. Spoločenský rebríček bol však nekompromisný, a aj Fernando a Bartolomeo túžili po uznaní. Pripojili sa tak ku anarchistickému hnutiu, ktoré spájalo ľudí, ktorí sa v tom čase v Amerike nevedeli uchytiť. Dvaja hlavní aktéri sa spoznali až v roku 1917. Ich mená však rezonujú v historických zápisoch do dnes. Navždy ich spojil justičný omyl amerického súdnictva.
Zoznámenie sa mien, ktoré budú už navždy nerozlučné
Sacco sa s Vanzettim spoznal v Mexiku. Obaja tam odišli s cieľom vyhnúť sa povolaniu do prvej svetovej vojny, do ktorej sa v tom čase USA zapojilo. USA nepovolávalo prisťahovalcov, avšak istota je istota. Po návrate z Mexika do Štátov používali obaja po určitú dobu falošné mená. Pre istotu.
Veľký zlom
Písal sa 15. apríl 1920. Verejnosť vydesila brutálna vražda v South Braintree pri americkom meste Boston. Život Sacca s Vanzettim sa od tohto momentu zmenil. Išlo o lúpežnú vraždu v obuvníctve, pri ktorom zahynuli dvaja pracovníci. Zlodeji si odniesli korisť vo výške 15 776 dolárov a unikli v dvoch modrých autách.
Polícia okamžite zahájila obrovskú pátraciu akciu. Súvislosť s touto lúpežnou vraždou našli vyšetrovatelia v nevyriešenom prípade z prostredia anarchistov. Išlo o prepad transportéru s peniazmi v Bridgewater. Stopy viedli do autodielne, kde našli dve vozidlá modrej farby, ktoré zodpovedali popisu vozidiel použitých pri prepade obuvi.
Zadržanie Sacca a Vanzettiho
V spomínanej dielni boli zadržaní Sacco a Vanzetti. Ich obrovskou nevýhodou bola nálepka „pretĺkačov“ životom a ich napojenie na anarchistov. Všetky tieto udalosti a vtedajšia nevraživosť domáceho obyvateľstva voči prisťahovalcom, odmietnutie vojenskej služby či ďalšie indície vzbudili vo verejnosti dojem, že polícia našla hľadaných vrahov.
Aby toho nebolo dosť, Sacco a Vanzetti spočiatku uviedli nepravé mená, často menili výpovede a predovšetkým na čas zločinu nemali alibi. A na vyše u nich boli zaistené zbrane.
Sacco a Vanzetti skončili na lavici obžalovaných najprv v prípade Bridgewater. Sacco disponoval nepriestrelnými alibi, a tak sa žalobca pustil do Vanzettiho. O rok na to sa začal aj proces v prípade lúpežnej vraždy v obuvníctve. Práve ten vstúpil do análov americkej justície.
Rozsudok smrti
Obaja obžalovaní v prípade lúpežnej vraždy v obuvi boli odsúdení na trest smrti. Porota označila ich vinu za dokázanú. V prípade však bolo mnoho dier a slabých miest, ktoré stoja za povšimnutie. Súd nebral ohľad na zjavnú stratu objektivity poroty. Výpovede svedkov si protirečili a rozdiely neboli vyjasnené. Sudca a prokurátor, ktorý pojednával aj v prípade Bridgewater, bol od začiatku presvedčený o vine obžalovaných. Prípad vzbudzoval pozornosť nielen v Spojených štátoch, ale aj v Európe.
Rozsudok padol 9. apríla 1927. Výkon bol nariadený v júli. Politická predpojatosť prevalcovala právo.
Rehabilitácia v roku 1977
Dodnes jestvujú nezrovnalosti v prípade. Tlak verejnosti a neobjektivita zo strany súdu a prokurátora je však zo spisov zjavná. V roku 1977 boli obaja odsúdení, v tom čase už po smrti, rehabilitovaní. Postaral sa o to guvernér štátu Massachusetts Michael Dukakis. Prehlásil, že odsúdení nemali spravodlivý proces. Ich vina sa nepreukázala. Prokurátor zámerne predložil falošné dôkazy. Opäť sa v Amerike otvorila otázka trestu smrti. Deň rehabilitácie odsúdených sa stal dňom spomienky na Sacca a Vanzettiho.
Zdroj: Britannica | topdesat
