Zaujímavosti

Antarktída: 10 neuveriteľných faktov, ktoré si pravdepodobne nevedel o Južnom póle

Antarktída: 10 neuveriteľných faktov, ktoré si pravdepodobne nevedel o Južnom póle

videní: 3.2K

Existuje toľko vecí, ktoré ešte o našej planéte nevieme… Platí to, najmä pokiaľ ide o miesta, ktoré sú vzdialené, ťažko dostupné a kde je podnebie drsné a nehostinné. Ako napríklad Antarktída…

Antarktída je ľadová, vzdialená a pustá, no napriek tomu ukrýva množstvo tajomstiev, ktoré ešte stále čakajú na objavenie. A o mnohých už objavených stále netuší množstvo ľudí. Priznáme sa, ani my v redakcii sme o mnohých veciach až doteraz nepočuli. Získať znalosti nám pomohol istý používateľ internetu, ktorý zostavil zoznam tých najzaujímavejších faktov o Antarktíde. Aby sme ostali verní názvu nášho portálu, vybrali sme 10 tých naj.

1. Na Antarktíde sa nachádzajú 2 mestá

juzny_pol_1

Väčšie z nich sa nazýva Villa Las Estrellas (môžeme preložiť ako Hviezdne mesto) a bolo založené v roku 1984 Pinochetom, ktorý chcel zvýrazniť prítomnosť Čile v regióne. Dnes je toto mesto výskumnou stanicou, no má školu, nemocnicu, hostel, poštu, internet a dokonca aj lokálnu televíziu a pokrytie mobilným signálom. Druhé mesto sa nazýva Esperanza Base a slúži, ako argentínska výskumná stanica. V zime v nej žije 55 obyvateľov, teda 10 rodín. Mesto vzniklo v roku 1953.

 

2. Najstaršie spermie

juzny_pol_2

V roku 2015 objavili švédski vedci na Antarktíde 50 miliónov starý fosilizovaný kokon opaskovca, ktorý obsahoval najstaršie spermie na svete. Spermie tohto červa sú veľmi krátkodobé a je extrémne zložité ich vôbec nájsť, no táto konkrétna sa zachovala milióny rokov.

 

3. Najväčší ľadovec je väčší, ako celá Jamajka

juzny_pol_3

Najväčší zaznamenaný ľadovec dostal označenie B-15. Bol dlhý 295 km a široký 37 km, vďaka čomu mal rozlohu približne 11 000 km štvorcových, čo je viac, ako má celý ostrov Jamajka. V roku 2000 sa ľadovec B-15 rozpadol na menšie ľadovce, ktoré neskôr pohltilo more.

 

4. Emilio Marcos Palma je prvým človekom narodeným na Antarktíde

juzny_pol_4

V roku 1978 sa Emilio Marcos Palma zapísal do histórie, ako prvý človek narodený na Antarktíde. Jeho otec bol veliteľom oddelenia argentínskej armády, ktorá pôsobila na výskumnej základni Esperanza. Odvtedy sa na kontinente narodilo asi desať ľudí.

 

5. Priemerná hrúbka ľadu na Antarktíde je 1 míľa

juzny_pol_5

Antarktída je takmer úplne pokrytá hrubou vrstvou ľadu (s výnimkou suchých údolí, ktoré tvoria približne 1 % plochy). Hrúbka ľadu sa líši v závislosti od miesta, pričom ten na východe je omnoho hrubší ako jeho západný náprotivok. V priemere má však ľad hrúbku viac ako jednu míľu (teda asi 1,6 km). V niektorých častiach môže dosiahnuť hrúbku takmer 5 km.

 

6. Antarktída nemá žiadne oficiálne časové pásmo

juzny_pol_6

Keďže Antarktída je z veľkej časti neobývaná, kontinent nie je oficiálne rozdelený na časové pásma. Niektoré existujúce výskumné stanice však používajú časové pásmo krajiny, ktorá ich prevádzkuje, alebo používajú miestny čas krajín nachádzajúcich sa v blízkosti.

 

7. 70 % všetkej sladkej vody na svete sa nachádza na Antarktíde

juzny_pol_7

Približne 90 % svetového ľadu a 70 % svetovej sladkej vody sa nachádza na Antarktíde. Odborníci tvrdia, že ak by sa roztopil všetok antarktický ľad, hladiny morí na svete by vzrástli asi o 60 metrov.

 

8. Na Antarktíde sa nachádza viac meteoritov, ako kdekoľvek inde na svete

juzny_pol_8

Podľa vedcov môžu meteority dopadnúť kdekoľvek na Zemi s približne rovnakou pravdepodobnosťou. Avšak, ak dopadli do vlhkej klímy v džungli, vlhkosť a kyslík ich v priebehu miliónov rokov rozložili. Na Antarktíde, kde je klíma extrémne suchá, je pravdepodobnosť rozkladu takmer nulová.

 

9. Na Antarktíde sa nachádzajú miesta, kde nepršalo a nesnežilo milióny rokov

juzny_pol_9

Približne 1 % povrchu kontinentu tvoria takzvané suché údolia alebo antarktické oázy. Odhaduje sa, že tieto oblasti nevideli dážď ani sneh počas posledných takmer 2 miliónov rokov.

 

10. Krvavé vodopády

The Blood Falls seeps from the end of the Taylor Glacier into Lake Bonney. The tent at left provides a sense of scale for just how big the phenomenon is. Scientists believe a buried saltwater reservoir is partly responsible for the discoloration, which is a form of reduced iron.

Samozrejme, nejde o skutočnú krv. Pred 5 miliónmi rokov, keď sa dvíhala hladina morí, bola zaplavená časť východnej Antarktídy, v dôsledku čoho na mieste vzniklo soľné jazero. Po miliónoch rokov sa na vrchu jazera vytvorili ľadovce. Keď zmrzli, voda pod nimi sa stala ešte slanejšou. Jazero pod ľadovcami je v súčasnosti približne trikrát slanejšie ako morská voda. A ako iste vieš, soľ účinne bráni zamŕzaniu. Voda pod ľadovcom navyše obsahuje veľa železa z podkladovej horniny. Keď sa voda bohatá na železo dostane do styku s kyslíkom, železo zoxiduje a nadobudne červené sfarbenie.

Zdroj:  | BoredPanda | topdesat
Zdroj titulnej fotografie: Peter Rejcek

b
Komentáre
Hore