videní: 5.7K
Nacisti počas druhej svetovej vojny mali pomocou operácie Bernhard jasný plán. V Británii plánovali vypustiť do obehu falošné bankovky.
S plánom, ako narušiť britskú ekonomiku, prišiel Sturmbannführer (Major) Bernhard Krüger, ktorý zostavil 142-členný tím z radu väzňov z koncentračného tábora Sachsenhausen. V roku 1942 bola začatá výroba zložitých gravírovacích tabuliek, vhodného papiera so správnym vodoznakom a následne nasledovalo prelomenie kódu na vytváranie správnych sériových čísel. Do oslobodenia koncentračného tábora v apríli 1945 bolo vyrobených celkovo 8.965.080 bankoviek v hodnote 13.461.810 libier. Bankovky sú považované za najdokonalejšie vyrobené falzifikáty v histórii a nie je možné ich odlíšiť od skutočných bankoviek. Nacisti plánovali tieto falošné bankovky dopraviť do Británie pomocou lietadla a následne nimi chceli zasypať ulice rôznych miest. Nakoniec od tohto plánu ustúpili a vybrali si jemnejší prístup. Rozhodli sa nakupovať materiál a tovar v neutrálnych krajinách. Mali aj vlastných špiónov a agentov, najznámejším špiónom bol “Cicero”.
Už počas konca druhej svetovej vojny v roku 1945 sa nacisti pokúsili skryť dôkazy o operácii Bernhard na dne riek Enns, Traun, a jazere Toplitzsee. V roku 1963 bol najatý nemecký športový potápač, aby preskúmal hlbiny rakúskeho jazera Toplitzsee. Bohužiaľ, pri prieskumnej akcii zomrel. V jazere sa nachádzalo mnoho pokladov. Na dne jazera bolo nájdených osemnásť prepraviek s falošnými peniazmi a tlačiarenské dosky potrebné na výrobu falzifikátov. Taktiež bolo v jazere objavené množstvo rakiet, projektilov a experimentálnych zbraní. Zdá sa, že jazero bolo počas vojny veľmi frekventovaným miestom. Keďže Nemci nestíhali likvidovať dôkazy, do rieky Traun vysypali 15 nákladiakov s falošnými librami, kde ich následne obyvatelia vyberali, pretože na konci vojny bolo nedostatok papiera. Tak ich vraj používali ako toaletný papier.
Na najznámejšej falšovateľskej akcii v dejinách sa zúčastnil aj Slovak židovského pôvodu Adolf Burger. To, že bol vyučeným typografom, mu zachránilo život. Bol premiestnený z koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau do tábora Sachsenhausen. Do roku 2016 bol posledným žijúcim pamätníkom akcie Bernhnard. O tejto akcii napísal aj knihu, ktorá vyšla v roku 1983 pod názvom Komando padělatelů. Po páde komunizmu kniha vyšla aj v rozšírenej verzii pod názvom Ďáblova dílna, ktorá bola sfilmovaná a získala Oscara.
Zdroj: jewishvirtuallibrary,wikipedia | topdesat
