videní: 6.8K
Poznať meno Stephen Hawking je zrejme nemožné aj keď sa práve nezaujímaš o teoretickú fyziku. Tento fenomenálny vedec nás navždy opustil 14. marca 2018. Tu je 10 zaujímavých faktov z jeho neobyčajného života, o ktorých si pravdepodobne nevedel.
Mnohí považujú za prekvapenie, že napriek svojmu obrovskému prínosu do sveta vedy, Hawking nikdy nezískal Nobelovu cenu. Ďalšou zaujímavosťou je, že Hawking sa narodil 8. januára 1942, čo bolo zhodou okolností presne 300. výročie úmrtia Galilea. Ale to iba na zahriatie. Tu je 10 naozaj zaujímavých faktov.
1. V škole mal len priemerné známky
V súčasnosti poznáme Hawkinga ako človeka s brilantnou mysľou. Preto môže byť pomerne šokujúce, že v škole Stephen Hawking patril len k priemerným žiakom. Keď mal 9 rokov, jeho známky patrili medzi tie najhoršie v triede. Napriek tomu sa od raného veku zaujímal o to, ako veci fungujú: hovorilo sa, že už ako dieťa rozoberal a skladal hodinky a rádiá. Sám Hawking ale pripustil, že v ich opätovnom skladaní nebol veľmi dobrý. Napriek jeho pomerne zlým známkam učitelia pochopili, že ide o budúceho génia, o čom svedčí skutočnosť, že ho prezývali “Einstein”.
2. Mal averziu voči biológii
By Doug Wheller – originally posted to Flickr as Professor Stephen Hawking in Cambridge, CC BY 2.0, Link
Stephen Hawking sa už od raného veku zaujímal o matematiku. Jeho otec Frank mal však iné plány: dúfal, že jeho syn bude študovať medicínu. Ale napriek záujmu o vedu Stephena biológia nezaujala. Povedal, že ju považuje za “príliš nepresnú”. Namiesto toho chcel upriamiť svoju pozornosť na “exaktnú vedu”. Jedným problémom však bolo to, že na Oxforde nebola matematika ako samostatný študijný odbor. Namiesto toho sa Stephen rozhodol študovať fyziku.
3. Bol členom Oxfordského veslárskeho tímu
Biografka Kristine Larsenová písala o tom, ako sa Hawking počas prvého roka na univerzite stretával s izoláciou a celkovo sa nedalo povedať, že bol šťastný. Pomohlo mu ale pripojenie k veslárskemu tímu, a to napriek tomu, že Hawking nikdy nedisponoval atletickou stavbou tela. Veslárske tímy ale často prijímali aj menších mužov, aby zastávali pozíciu, v ktorej síce nemusia veslovať, no kontrolujú rýchlosť a smer veslárov.
4. Lekári mu dávali len niekoľko rokov života
Už počas štúdia Hawking postupne začal prejavovať príznaky vážnej choroby. Pred návštevou odborníka sa zúčastnil novoročného večierku, kde sa stretol so svojou budúcou manželkou Jane Wildeovou. O týždeň neskôr mu vo veku 21 rokov lekári diagnostikovali amyotrofickú laterálnu sklerózu (ALS), tiež známu ako Lou Gehrigova choroba. Ide o neurologické ochorenie, ktoré spôsobuje, že pacienti postupne strácajú kontrolu nad svojimi svalmi. Lekáru mu dávali len pár rokov života. Hawking napriek nelichotivej prognóze prežil s chorobou polstoročie.
5. Pomohol vytvoriť Teóriu nekonečného vesmíru
Jedným z hlavných úspechov Hawkinga (ktorý zdieľa s Jimom Hartlem) je teória, podľa ktorej vesmír nemá žiadne hranice. V roku 1983 v snahe porozumieť povahe a tvaru vesmíru, dvaja vedci, Hawking a Hartle, spojili koncepty kvantovej mechaniky s všeobecnou relativitou, čím ukázali, že vesmír je uzavretá entita a napriek tomu nemá žiadne hranice. Podľa Hawkinga by sme o vesmíre mali premýšľať ako o povrchu Zeme. Ak sa vydáme po povrchu gule ľubovoľným smerom, nikdy nedôjdeme na jej koniec.
6. Stephen Hawking miloval stávky
V roku 2004 Hawking pripustil, že sa mýlil a prehral stávku o čiernych dierach, ktorú s kolegom vedcom uzavrel v roku 1997. Aby sme ale pochopili túto stávku, musíme pochopiť, aké vlastne čierne diery sú. Ak hviezda spaľuje svoje jadrové palivo, vyvíja energiu smerom von, a tým pôsobí proti gravitácii. Avšak, akonáhle dostatočne masívna hviezda “zomrie”, jej gravitácia sa stáva silnejšou až nakoniec spôsobí, že sa hviezda zrúti do seba. Vytvorí tak niečo, čo vedci nazývajú čiernou dierou. Gravitácia je v tomto bode taká silná, že z nej nedokáže uniknúť ani svetlo. Hawking už v roku 1975 povedal, že čierne diery nie sú v skutočnosti čierne. Tiež ale povedal, že v čiernej diere sa stratia informácie, ktoré sa nakoniec vyparia. Táto myšlienka je ale v rozpore s pravidlami kvantovej mechaniky a vytvára to, čo Hawking nazval “informačným paradoxom”. Americký teoretický fyzik John Preskill nesúhlasil s jeho záverom, preto obaja vedci v roku 1997 uzavreli stávku. Hawking si však dokázal uznať vlastnú chybu a v tomto prípade tak urobil v roku 2004. Na prednáške na vedeckej konferencii povedal, že čierne diery majú viac ako jednu “topológiu”, a ak by boli zmerané všetky informácie uvoľnené zo všetkých topológií, zistili by sme, že nedošlo k žiadnej strate.
7. Vyhral množstvo cien a ocenení
Počas svojej dlhej kariéry získal neuveriteľne pôsobivý rad cien a ocenení. V roku 1974 bol uvedený do Kráľovskej spoločnosti (Kráľovská akadémia vied v Británii) a o rok neskôr mu pápež Pavol VI. udelil Zlatú medailu za vedu. Ďalej získal Cenu Alberta Einsteina a medailu Hughesa z Kráľovskej spoločnosti. Hawking sa v roku 1979 tak dobre ujal v akademickom svete, že získal pozíciu Lucasianského profesora matematiky na Cambridgeskej univerzite v Anglicku, pozíciu, ktorú si udržal ďalších 30 rokov. Tento prestížny titul okrem iných patril aj Isaacovi Newtonovi.
8. Napísal knihu pre deti
Akokoľvek zvláštne to môže znieť, Stephen Hawking je autorom detskej knihy. V roku 2007 spolupracoval so svojou dcérou Lucy Hawkingovou, aby napísali “Georgeov tajný kľúč k vesmíru”. Ide o fiktívny príbeh mladého chlapca, Georgea, ktorý sa vzbúril proti averzi jeho rodičov voči technológii. George sa spriatelil so susedmi, z ktorých jeden je fyzik a vlastní najvýkonnejší počítač na svete, vďaka ktorému mohol podnikať cesty do vesmíru.
9. Veril, že vo vesmíre nie sme sami
Vzhľadom na množstvo vedeckých prác Hawkinga v oblasti kozmológie sa ľudia pochopiteľne zaujímajú o jeho názory na možnosť života mimo planéty Zem. Počas oslavy 50. výročia NASA v roku 2008 Hawking vyjadril, že vzhľadom na rozľahlosť vesmíru je viac než pravdepodobné, že existuje primitívny mimozemský život a nie je vylúčené, že aj inteligentný život. “Primitívny život je bežný,” povedal Hawking, “no inteligentný život je veľmi zriedkavý.” Samozrejme, nemohol si odpustiť svoj charakteristický sarkastický humor a dodal: “Niektorí by povedali, že sa ešte nenachádza ani na Zemi.”
10. Zažil nulovú gravitáciu, aby zachránil ľudstvo
V roku 2007, vo veku 65 rokov, sa Hawking zúčastnil cesty svojho života. Vďaka spoločnosti Zero Gravity Corp zažil nulovú gravitáciu. Služba spoločnosti zahŕňa let lietadlom, ktoré prudko stúpa a klesá, čím v kabíne vzniká falošná nulová gravitácia dlhá 25 sekúnd. Zaujímavá je ale odpoveď na otázku, prečo to urobil. Hawking v odpovedi samozrejme citoval svoju túžbu ísť do vesmíru. No jeho ostatné dôvody sú omnoho hlbšie. Vzhľadom na možnosť globálneho otepľovania alebo jadrovej vojny Hawking povedal, že budúcnosť ľudskej rasy je vo vesmíre. Hawking podporoval výskum súkromných letov do vesmíru v nádeji, že kozmický cestovný ruch bude dostupný pre verejnosť. Dúfal, že budeme môcť cestovať na iné planéty, aby sme využili všetky zdroje na prežitie.
Zdroj: HSW / topdesat
Zdroj titulnej fotografie: “Az univerzum, ahogy Stephen Hawking lát” (CC BY 2.0) by lwpkommunikacio
