videní: 10.2K
Depresia už nie je niečo, čo je nadobro zamknuté v najodľahlejšom kúte našej mysle a je zakázané to vyberať na povrch. V súčasnosti sa o depresiách otvorene hovorí neporovnateľne viac ako pred 20 rokmi. Avšak aj napriek tomu sa môže zdať, že o tejto hroznej chorobe nemá verejnosť dostatok faktov. Rakovina vôle, ako sa depresii hovorí, je ochorenie, ktoré môže udrieť kedykoľvek a môže postihnúť skutočne kohokoľvek, preto by malo byť v našom záujme o sme o nej mali vedieť čo najviac.
1. Na svete je 350 miliónov ľudí všetkých vekových kategórií, ktorí trpia depresiami
Depresia je jednou z najbežnejších chorôv na celom svete – trpí ňou viac ako 350 miliónov ľudí. Pre porovnanie, toto číslo predstavuje približne polovicu všetkých obyvateľov Európy, respektíve takmer 2/3 obyvateľov Severnej Ameriky.
Depresia sa líši od bežných výkyvov nálad a krátkodobých emocionálnych reakcií na výzvy v každodennom živote. Depresia sa môže stať vážnou zdravotnou komplikácou, ak postihnutého zasiahne stredne ťažkou až ťažkou intenzitou a trvá dlhšie obdobie. Depresia môže spôsobiť zhoršenie výsledkov v práci či v škole a zhoršenie medziľudských vzťahov. V najhoršom prípade môže depresia viesť až k samovražde. Každý rok umiera približne 800.000 ľudí v dôsledku samovrážd. Samovražda je druhou najčastejšou príčinou úmrtia 15-29 ročných ľudí.
2. Ženy trpia depresiou približne dvakrát častejšie ako muži
Ženy trpia depresiami a chronickými psychologickými ochoreniami podobnými depresiám približne dvakrát častejšie ako muži. Vyplýva to z výskumného programu pre psychosociálne a behaviorálne faktory zdravia žien z roku 1996. Depresia predstavuje najvýznamnejšie riziko pre duševné zdravie najmä mladších žien v plodnom veku.
Depresie sú u žien nesprávne diagnostikované približne v 30-tich až 50-tich percentách prípadov. Približne až 70 percent lekárskych predpisov na antidepresíva získajú ženy s nesprávnou diagnózou. Nesprávne užívanie liekov na predpis je preto veľmi reálnym nebezpečenstvom pre nežnejšiu časť obyvateľstva.
3. Placebo je pri liečbe depresie až o 31 – 38 % účinnejšie ako antidepresíva
Účinky antidepresív sú diskutabilnou témou. Jedni tvrdia, že organizmu škodia, iní zase, že pomáhajú. Pravda je však niekde medzi. Profesora Irvin Kirsch z Univerzity v Hull so svojim tímom dokázal, že užívanie antidepresíva Prozac má len psychologický efekt. Pacientov s depresiami rozdelil na dve skupiny – jedna užívala spomínaný Prozac a druhá placebo.
Výsledok bol prekvapivý – obe skupiny pacientov mali rovnako pozitívne výsledky. Jediný rozdiel vedci zistili u pacientov, ktorí trpeli chronickými depresiami. Tým placebo nezaberalo v takej miere ako antidepresívum.
4. Depresie môžu spôsobiť, že snívaš 3- až 4-krát viac ako obvykle
Spánok hrá dôležitú úlohu pri regulácii nálady. Ale zatiaľ čo spojenie medzi snami a depresiami sú dobre zdokumentované, rola snov v udržiavaní duševného zdravia je stále jednou z najviac mätúcich zložiek funkcií spánku.
Ešte v 70-tych rokoch minulého storočia psychológovi zaznamenali, že ľudia trpiaci depresiami zažívajú nadpriemerne veľa snov. Ľudia, ktorí trpia klinickými depresiami, môžu snívať dokonca až trikrát alebo štyrikrát častejšie. Dokonca aj kvalita REM snov je odlišná: emócie sú intenžívnejšie, prevládajú negatívne témy, zriedkavé nie sú ani nočné mory a ďalšie nepríjemné sny. Človek s klinickou depresiou sa navyše prebudí s pocitom, ako keby celú noc bojoval.
5. Ťažká depresia spôsobuje rýchlejšie biologické starnutie tým, že urýchľuje proces starnutia buniek
Depresia urýchľuje starnutie. Výskumníčka Dr. Josine Verhoevenová z VU University Medical Centre v Holandsku tvrdí, že bunky ľudí, ktorí trpia ťažkými depresiami, sú biologicky staršie ako u ľudí, ktorí depresie nikdy nezažili.
Výskumu sa zúčastnilo 2.407 ľudí, pričom viac ako tretina z nich zažívala depresie v čase štúdie, tretina mala s depresiou skúsenosti v minulosti a posledná tretie depresiu nikdy nezažila. Výskumníci odobrali vzorky krvi všetkých dobrovoľníkov a skúmali štruktúru vo vnútri buniek známych ako “teloméry” kvôli známkam bunkového starnutia.
Teloméry udržiavajú chromozómy stabilné a bránia zámenám pri delení buniek. Avšak zakaždým, keď sa bunka delí, teloméry sa skracujú. V poslednom štádiu už nemôžu zabezpečiť stabilitu chromozómov a tak vznikajú genetické chyby. Bunka zamrzne a prestane sa deliť, alebo sa sama zničí. Rýchlosť, s akou sa teloméry skracujú, je rozdielna u každého jednotlivca. Avšak čím sú kratšie, tým je biologické starnutie rýchlejšie.
Podľa tohto výskumu majú ľudia, ktorí zažili depresiu, kratšie teloméry ako jednotlivci, ktorí s depresiou nikdy nemali skúsenosti. Autori dospeli k záveru: “Táto štúdia vo veľkom meradle poskytuje presvedčivé dôkazy o tom, že depresia je spojená s niekoľkými rokmi biologického starnutia, najmä medzi tými najťažšími a chronických príznakmi depresie.”
6. 1 z 8 dospievajúcich v USA má klinickú depresiu
Ťažká depresia postihuje približne 14,8 miliónov dospelých Američanov, čo predstavuje približne 6,7 percenta populácie vo veku 18 rokov a viac. Hoci sa depresie vyskytujú najčastejšie vo veku 32 rokov, počet detí a adolescentov trpiacich týmto psychickým ochorením je alarmujúci. Z údajov amerického Centra pre duševné zdravie a amerického ministerstva zdravotníctva vyplýva, že klinickou poruchou trpí jedno z 33 detí a až 1z 8 adolescentov.
7. Výskum uskutočnený na komikoch preukázal, že zvyčajne trpia depresiami viac než priemerní ľudia
Hovorí sa, že smiech je najlepší liek. V mnohých prípadoch je toto tvrdenie pravdivé a depresie nie sú výnimkou. Avšak ak sa človek často smeje, nemusí to nutne znamenať, že je absolútne zdravý a netrpí depresiami.
“Byť vtipný neznamená, že človek je automaticky aj šťastný. Samozrejme že to neplatí pre komikov všeobecne, ale komédia a humor sú jedným zo spôsobov, ako bojovať s depresiou, úzkosťami, bolesťou či inými ťažkými stavmi. Dokonca niektoré aspekty porúch nálad, ako je mánia podporujú tvorivé a originálne myslenie typické pre komikov. Často ľudia používajú v bežnej konverzácii slovo depresia skôr ako synonymum pre smútok, no z odborného pohľadu sa jedná o veľmi vážny stav, ktorý je intenzívnejší než smútok, trvá dlhšie a zasahuje výrazne do každodenného fungovania,” povedal psychológ Mgr. Andrej Jeleník zo zdravotného centra Mind and Body pre portál zoznam.sk. Jedným smutným príkladom je skvelý, no dnes už zosnulý herec a komik Robin Wiiliams.
8. V súčasnosti trpí depresiami až 10-krát viac ľudí ako v roku 1945
Ernest Hemingway
Ťažká depresia je obrovský problém, ktorý neustále narastá – je najčastejšou psychickou poruchou v západnom svete. Počet ľudí, ktorí trpia ťažkou depresiou rastie vo všetkých vekových skupinách, prakticky v každom spoločenstve, a rast sa prejavuje najviac u mladých ľudí, najmä dospievajúcich. Pri tomto tempe rastu bude ťažká depresia do roku 2020 po srdcových ochoreniach druhým najčastejším ochorením vo svete.
Eskaláciou problému sú opakujúce sa fázy depresií. Niektorí vedci tvrdia, že teraz sa viac ako inokedy musíme pozrieť na alternatívy k antidepresívam, ktoré sa budú javiť ako efektívnejšie pri vysporiadaní sa so spúšťačmi, ktoré spôsobujú opakujúce sa fázy depresie. To je niečo, v čom antidepresíva zlyhávajú.
9. Ľudia, ktorí trávia veľa času na internete, majú väčšiu šancu trpieť depresiou, pocitom samoty a psychickou labilitou
Ak patríš medzi ľudí, ktorí na Facebooku alebo iných sociálnych sieťach trávia celé hodiny, maj sa na pozore. Dobrovoľne sa totiž vystavuješ podmienkam, ktoré spôsobujú zlé duševné zdravie. Nadmerné používanie (nielen) Facebooku totiž spôsobuje stres, poruchy spánku a depresie.
K tomuto záveru dospel tím vedcov z Univerzity v Göteborgu, ktorý študoval každodenné zvyky viac ako 4.100 Švédov vo veku od 20 do 24 rokov po dobu jedného roka. Vedúca tímu Sara Thomeeová povedala, že existuje “kľúčový vzťah” medzi počítačmi a duševnými poruchami.
“Je veľmi jednoduché nechať sa zviesť sociálnymi sieťami a tráviť na nich viac času, ako bolo pôvodne plánované. To vedie k časovej tiesni, zanedbávaniu ďalších činností a osobných potrieb (ako je sociálna interakcia, spánok, fyzická aktivita), ako aj zlé držanie tela a psychické preťaženie.”
10. Slony a šimpanzy môžu ukazovať vzorce správania podobné posttraumatickej stresovej poruche a depresii
Jednou z najväčších otázok ľudstva je, či zvieratá dokážu zvieratá cítiť rovnaké emócie ako ľudia. Ak by sme túto otázku rozvinuli, mohli by sme sa opýtať, či zvieratá trpia podobnými psychickými poruchami, ako ľudia.
V súčasnej dobe však nie sme blízko k odpovedi na tieto otázky týkajúce sa divokých zvierat, ale je jasné, že zvieratá v zajatí naozaj trpia celým radom psychických porúch, vrátane depresií. Výskumníčka Dr. Hope Ferdowsianová s jej kolegami jasne ukázala, že šimpanzy odchované v zajatí ukazujú určité vzorce správania podobné posttraumatickej stresovej poruche (PTSD) a depresiu. To isté platí aj pre slony zneužívané v cirkusoch, s ktorými je zaobchádzané neuveriteľne tvrdo, aby sa naučili vykonávať neprirodzené triky.
11. Island je veľmi depresívne miesto: krajina má najvyššiu mieru užívania antidepresív na svete
Island je mnohými dobrodruhmi vyhľadávaná krajina a o jej krásach niet pochýb. Avšak má aj temnú stránku. Jej obyvatelia užívajú najviac antidepresív na svete.
Bohaté, rozvinuté krajiny konzumujú v priemere o 10 % viac antidepresíva ako pred desiatimi rokmi, ako vyplýva zo správy vydanej OECD. Zvýšenie má veľa do činenia s rastúcim povedomím o depresii, čo spravilo liečenie choroby rôznymi liekmi spoločensky prijateľnejšie. Napríklad v Španielsku a Portugalsku spotreba antidepresív v rokoch 2007 a 2011 vzrástla o 23 % a 20 %. Miera užívania antidepresív sa vo Veľkej Británii medzi rokmi 2000 a 2011 zdvojnásobila.
Niektorí odborníci ale tvrda, že zvýšenie miery užívania antidepresív môže byť tiež spojené s neistotou spôsobenou finančnou krízou. Táto teória môže mať niečo do seba, keďže Island patrí medzi krajiny, ktoré trpeli finančnou krízou ako prvé . Miera užívania antidepresív tejto severskej krajiny vzrástla na takmer dvojnásobok priemeru OECD, čo predstavuje 106 dávok denne na každých 1000 ľudí. Na druhej strane, niektorí akademici si myslia, že Islanďania užívajú viac antidepresív, pretože alternatívne spôsoby liečby, ako je psychoterapia nie sú na Islande populárne.
12. Americký prezident Abraham Lincoln trpel depresiou a práve preto sa vyhýbal noseniu nožov. Bál sa totiž, že by si nimi ublížil
Áno, toto je skutočne pravda. Jeden z najnázmejších amerických prezidentov – Abraham Lincoln, trpel silnými depresiami. Tie boli natoľko silné, že kvôli ním prestal pri sebe nosiť nôž. Bál sa totiž, že by si mohol vedome ublížiť.
13. 1 z 5 osôb vo Francúzsku trpí depresiou, čo z tejto krajiny robí najdepresívnejšiu na svete
Francúzsko bolo vyhlásené za “majster sveta depresie”. Krajina sa pravidelne umiestňuje na popredných priečkách v štátoch s najviac deprimovanými ľuďmi. Tento údaj potvrdzuje skutočnosť, že Francúzsko sa pravidelne nachádza na vrchole rebríčku európskych štátov s najväčšou spotrebou upokojujúcich prostriedkov, alkoholu, marihuany a navyše má veľmi vysoké percento onkologických pacientov.
14. Sigmund Freud odporúčal kokaín ako liek na depresie, alkoholizmus a závislosť od morfínu
Ako lekársky výskumný pracovník, Freud bol jedným z prvých užívateľov a podporcov kokaínu ako povzbudzujúceho prostriedku, podobne ako analgetiká. Veril, že kokaín bol liek na mnoho psychických i fyzických problémov, a v jeho článku z roku 1884 “On Coca” velebil jeho výhody. V rokoch 1883 a 1887 napísal niekoľko odporúčacích článkov, vrátane jeho použitia ako antidepresíva. Tesne prehral získanie vedeckej priority pre objavovanie jeho anestetických vlastností, ktorých si bol vedomý, ale zmienil ich len okrajovo. Karl Koller, Freudov kolega vo Viedni, získal prioritu v roku 1884 po hlásení, že kokaín by mohol byť použitý v delikátnej očnej chirurgii.
Freud tiež odporučil kokaín ako účinný liek na liečenie závislosti od morfínu. Kokaín predstavil svojmu priateľovi Ernstovi von Fleischl-Marxowovi, ktorý bol závislým od morfia prijatá na zmiernenie roky neznesiteľné bolesti nervov v dôsledku infekcie získané pri vykonávaní pitvu. Jeho tvrdenie, že Fleischl-Marxow bol zo svojej závislosti vyliečený, bolo predčasné, hoci on nikdy uznal, že sa mýlil. Fleischl-Marxow si vyvinul akútnu psychózu a čoskoro sa vrátil k užívaniu morfia, pričom umrel o niekoľko rokov neskôr kvôli ešte neznesiteľnejšej bolesti.
Ukázalo sa, že jedným z mála bezpečných aplikácií kokaínu bolo jeho použitie ako anestetika. Ąvšak po svete sa začínali šíriť správy o predávkovaniach, čo značne poškvrnilo Freudovu lekársku povesť.
15. Vďačnosť dokáže zvýšiť úroveň dopamínu a serotonínu, rovnako ako antidepresíva
Na prvý pohľad sa to môže zdať zvláštne, no je to skutočne tak. Vďačnosť má naozaj vplyv na náš mozog na biologickej úrovni. Vedel si, ako pôsobí antidepresívum Wellbutrin? Zvyšuje neurotransmiter dopamín. To isté však robí aj vďačnosť.
Výhody vďačnosti začínajú dopamínovým systémom, pretože pocit vďačnosti, aktivuje kmeňovú oblasť v mozgu, ktorá produkuje dopamín. Navyše vďačnosť voči ostatným pôsobí pozitívne aj na sociálne vzťahy.
Vedel si, ako na telo pôsobí Prozac? Zvyšuje neurotransmiter serotonín. To isté však robí aj vďačnosť.
Ďalším silným účinkom vďačnosti je, že dokáže zvýšiť serotonín. Snaha myslieť na veci, za ktoré si vďačný, že núti sústrediť sa na pozitívne aspekty tvojho života. Tento jednoduchý úkon zvyšuje produkciu serotonínu.
16. Mierne cvičenie dokáže nielen liečiť, ale v skutočnosti zabraňuje depresiám v dlhodobom horizonte
Fyzická aktivita je stále viac uznávaná ako účinný nástroj na liečbu depresie. Vyplýva to z obajvov vedcov. Doktorand George Mammen z Univerzity v Toronte však tento objav posunul ešte ďalej. Zistil totiž, že aj mierne cvičenie skutočne dokáže zabrániť opakujúcim sa epizódam depresií v dlhodobom horizonte.
Mammen analyzoval ľudí vo veku viac ako 26 rokov a zistil, že aj nízke úrovne fyzickej aktivity (prechádzky a záhradníčenie po dobu 20-30 minút denne) môže odvrátiť depresie u ľudí všetkých vekových skupín.
Zistenie Mammen prišlo v čase, kedy sa odborníci na duševné zdravie začínajú dištanovať od liekov na predpis. “Potrebujeme stratégiu prevencie viac ako inokedy,” hovorí.
Mammen uznáva, že aj iné faktory ovplyvňujú pravdepodobnosť depresií, vrátane genetickej výbavy človeka. Avšak dodáva, že rozsah výskumu ukazuje, že bez ohľadu na individuálne predispozície, je tu jasný záver pre každého. “Ak ste v súčasnej dobe fyzicky aktívni, mali by ste tento stav udržiavať. Ak si nie ste fyzicky aktívni, mali by ste začať.”
Zdroj: nowyouknowfacts.com
