videní: 33.1K
Pojem „inteligencia“ vznikol z praktických potrieb použitia psychológie v praxi. Slovenské slovo inteligencia je odvodené z anglického „intelligence“, čo v preklade znamená „dôvtip, pochopenie, nápad“. Inteligencia je komplikovaný pojem, pretože sa na ňu môžeme pozerať z rôznych hľadísk a teda neexistuje jednotná definícia inteligencie. Prvé pokusy o zadefinovanie tohto pojmu vznikali v Lipsku, kde bolo roku 1879 nemeckým psychológom Wilhelmom Wundtom vytvorené prvé psychologické laboratórium.
Wilhelm Wundt. Zdroj: Wikipedia
Spolu so vznikom pojmu inteligencie vznikali aj potreby na zisťovanie jej úrovne. To viedlo k utváraniu rôznych metód testovania, ktorého úlohou bolo odhaliť úroveň rozumovej výkonností ľudí. Tieto metódy neskôr dostali názov „inteligenčné testy“.
V najvšeobecnejšom zmysle môžeme inteligenciu vnímať v dvoch rovinách: ako všeobecnú, alebo „G“ inteligenciu (z anglického general – všeobecný); ako emocionálnu, emočnú „E“ inteligenciu (z anglického emotional).
Emocionálna inteligencia je schopnosť identifikovať, hodnotiť a kontrolovať svoje vlastné emócie ako aj emócie druhých. Bez emocionálnej inteligencie nie je jedinec schopný využívať celý potenciál intelektu.
Niektorí psychológovia tvrdia, že existuje až 7 druhov inteligencie:
Logicko – matematická – numerická schopnosť, uplatňuje sa pri zaobchádzaní s číslami a v matematických operáciách. Jedinci s prevažujúcou logicko – matematickou inteligenciou nájdu uplatnenie v povolaniach, kde je nevyhnutné logické myslenie – ekonómovia, vedci, matematici.
Priestorová orientácia – je súhrnom troch dôležitých schopností: priestorovej orientácie, vizualizácie a kinestetickej predstavivosti (schopnosť predstavy pohybu v priestore). Schopnosť priestorovej predstavy je dôležitá najmä pre architektov, letcov, navigátorov atď.
Jazyková – verbálna – tento typ inteligencie sa prejavuje schopnosťou vyjadrovať sa a porozumieť zložitým slovným konštrukciám, prejavuje sa v narábaní s jazykovými (výber vhodných slov, tempo reči, intonácia) ako aj s mimojazykovými prostriedkami (mimika, gestá). Ľudia s veľmi dobre vyvinutou jazykovo – verbálnou inteligenciu nájdu uplatnenie v povolaniach ako novinár, redaktor, moderátor, či spisovateľ.
Umelecká – ide o umelecké schopnosti, ktoré sa uplatňujú v umeleckej sfére (hudobné, výtvarné alebo literárne umenie). Vo všeobecnosti ide o schopnosť vytvoriť niečo nové, originálne.
Telesná (kinetická/pohybová) – ide o psychomotorické schopnosti, koordinované zaobchádzanie s určitými nástrojmi a prístrojmi (schopnosť zručne narábať s predmetmi – manuálna zručnosť vo všetkých oblastiach remeselnej výroby) a o špičkové telesné výkony, ktoré môžeme obdivovať u vrcholových športovcov, či tanečníkov.
Prírodná – environmentálna – vyznačuje sa pozitívnym vzťahom k prírode, schopnosťou vážiť si všetko živé a schopnosťou napomáhať zveľaďovaniu a ochraňovaniu životného prostredia.
Personálna, ktorá môže byť vnímaná v dvoch rovinách: interpersonálna (schopnosť kultivovane pôsobiť v sociálnom prostredí, analyzovať motívy, túžby iných jedincov – extrovert) a intrapersonálna (prejavuje sa v poznaní svojich citov, potrieb, silných a slabých stránok s reálnym pohľadom na seba – introvert).
Prvé meranie intelektu bolo uskutočnené Alfredom Binetom. Binet počas svojho života rád pozoroval svoje dve malé dcérky a skúmal ich myšlienkové procesy. Prvé kroky pri meraní inteligencie u neho však začali presvedčením, že inteligencia súvisí s veľkosťou mozgu. Po uskutočnení množstva pokusov na univerzitných študentoch však zistil, že veľkosť hlavy s intelektom nijako nesúvisí a tak pracoval na iných metódach merania inteligencie. Neskôr začal spolu so svojimi žiakmi vykonávať na parížskych študentoch sériu testov (pamäťové testy, testy na dokončenie viet a pod.). Binet si uvedomoval, že pomocou série takýchto testov by bolo možné merať inteligenciu, nevedel však, ako dané výsledky vyhodnotiť. Zaviedol pojem „mentálny vek“, ktorý na základe jednoduchých testov stručne vyjadroval úroveň myslenia.
Alfred Binet. Zdroj: Wikipedia
Problematiku inteligenčných testov rozšíril v roku 1912 nemecký psychológ William Stern a to tým, že vytvoril vzorec IQ:
IQ = (mentálny vek/fyzický vek) x 100
Mentálny vek sa delí fyzickým (skutočným) vekom. Výsledok sa vynásobí hodnotou 100, pričom hodnota 100 je norma priemernej inteligencie zodpovedajúcej určitému veku. Všeobecne teda hodnota IQ pod 100 znamenala podpriemernú, hodnota nad 100 nadpriemernú inteligenciu. Napríklad dieťa, ktoré úlohy pre 5 rokov zvládne v 4 rokoch má hodnotu IQ = 120, no dieťa, ktoré tieto úlohy zvládne až v šiestom veku života má IQ rovné 80. Pokiaľ dieťaťu budú úlohy na tejto úrovni robiť problém aj medzi 9. – 10. rokom, je jeho IQ v rozmedzí 50 – 54 a je pravdepodobné, že nebude schopné naučiť sa čítať ani písať.
V prvej svetovej vojne boli zostavené testy pre výber vojakov do americkej armády, no problém spočíval v tom, že prisťahovalci nevedeli dostatočne po anglicky. To vytvorilo priestor na vznik dodnes používaných nonverbálnych testov inteligencie – Army-alfa a Army-beta. Od tej doby vznikli rôzne variácie verbálnych či nonverbálnych inteligenčných testov, z ktorých niektoré sú používané od detského veku: počnúc testom kreslenia postavy alebo stromu, takzvaný Baumov test, až po starší vek, a preto majú rôzne stupne náročnosti. Pri testovaní sa používajú celé skupiny rôznych úloh vždy súčasne a v presne stanovenom poradí. So všetkými psychologickým testmi, obzvlášť s inteligenčnými, sú oprávnení pracovať len psychológovia. Nesprávne zadanie testu, nepresný výklad alebo prezentácia výsledkov môže vážne poškodiť testovaného
Psychologická diagnostika klasifikuje v najvšeobecnejšej rovine 3 stupne defektu intelektu: debilitas, imbecilitas a idiotia. WHO rozoznáva až 5 stupňov:
- mierna mentálna zaostalosť (slaboduchosť) – IQ 68-85,
- ľahká slabomyseľnosť (debilita) – IQ 52-67,
- stredne ťažká slabomyseľnosť (imbecilita – IQ 36-51,
- ťažká slabomyseľnosť (jednoduchá idiotia) – IQ 21-35,
- hlboká slabomyseľnosť (hlboká idiotia) – IQ pod 20.
Debilita (ľahký stupeň)
Patrí medzi najľahšie a zároveň najrozšírenejšie stupne oligofrénie – až 75% zo všetkých prípadov zaostalosti. Na základe psychologického vyšetrenia sa ďalej delí na ľahký, stredný a ťažký stupeň. Je typická oslabenou schopnosťou používať abstraktné pojmy, nesamostatnosťou, nerovnomerným rozvinutím intelektových schopností – môže sa vyvinúť pamäť na čísla, ľahkou ovplyvniteľnosťou – je možné ich ľahko zviesť ku kriminálnej činnosti. Jedinci s ľahšou formou môžu navštevovať aj normálnu školu, jedinci so strednou a ťažšou formou musia byť pod dohľadom. Jednajú impulzívne, skratovo, preto sa dostávajú do konfliktných situácií. Odporúča sa začleňovať ich do jednoduchého pracovného procesu.
Imbecilita (stredný stupeň)
Je stredne ťažký stupeň mentálneho postihnutia. Vyznačuje sa výrazne zníženými intelektuálnymi schopnosťami (slovná zásoba je ochudobnená nielen o abstraktné, ale aj o menej používané konkrétne pojmy), chôdza a reč sa oneskoruje o 3 – 4 roky. Tento stupeň oligofrénie je teda možné pozorovať už od raného detstva. Títo jedinci sú nemotorní, nie sú vzdelávateľní (nie sú schopní naučiť sa čítať a písať), sú však vychovávateľní (dokážu si oneskorene osvojiť hygienické návyky, vedia zvládnuť jednoduché manuálne činnosti). Nie sú samostatní, pacientov s ťažším stupňom je nutné umiestniť v špeciálnych ústavoch. Sprievodným znakom imbecility je aj celý rad rôznych telesných defektov.
Idiotia (ťažký stupeň)
Idiotizmus je najťažšou formou zaostalosti. Rozoznávame ľahšiu formu (IQ 20-34) a ťažšiu formu (IQ pod 20). Pacienti trpiaci ťažšou formou nie sú schopní po celý život rozlíšiť jedlé predmety od nejedlých, nedokážu si osvojiť hygienické návyky, je nutné ich obliekať ako nemluvňa. Rečové prejavy sú minimálne, jedine u ľahších foriem sa stretávame s neartikulovanými zvukmi. Tento defekt je možné badať už vo veľmi ranom detstve – zdravý novorodenec po narodení živo reaguje na hlad a dáva ho najavo, ale ťažký idiot nerobí ani to. Najťažšiu formu nazývame vegetatívnou – pacienti väčšinou len ležia, nie sú schopní väčších pohybov, nedokážu sami prijímať potravu. Výnimočné nie sú telesné degenerácie.
Naopak, existujú aj jedinci so zvýšenou úrovňou inteligencie. Nadnormálna inteligencia môže prechádzať od stupňa mierne nadpriemernej inteligencie cez vysokú až po veľmi vysokú inteligenciu, pričom so zvyšovaním stupňa znižuje sa jej výskyt v populácii. To vyplýva z Gaussovej krivky, podľa ktorej asi 50% populácie má priemernú hodnotu IQ (t.j. 90-110), hodnoty IQ medzi 70-85 a 115-130 má približne 13,6% populácie. Oligofréniu, rovnako tak aj superiórnu inteligenciu (IQ viac ako 130) má približne 2,2% populácie.
Pre zaujímavosť: za jedného z najinteligentnejších ľudí planéty sa považuje okrem iného aj slávny maliar a vynálezca Leonardo Da Vinci, ktorého hodnotu IQ vedci odhadujú na viac ako 200 bodov. Podobne je na tom aj nemecký básnik Johann Wolfgang von Goethe, údajne taktiež s hodnotou IQ prevyšujúcou 200. Medzi súčasných najinteligentnejších ľudí patrí ruský šachista Garry Kasparov (IQ približne 190), americký herec James Woods (IQ cca 180), či zakladateľ Microsoftu Bill Gates (IQ cca 160). Na druhej strane, známy pop-artový umelec Andy Warhol dosahoval podpriemerné IQ (približne 85 bodov). Z toho vyplýva, že nízka hodnota inteligenčného kvocientu nemusí vždy znamenať automatický neúspech a to, samozrejme, platí aj naopak – s vysokou hodnotou IQ.
Ako si myslíš, že si na tom s inteligenciou? Vyskúšaj si tento kratúčky IQ test:
