videní: 8.5K
Predsudky sú hlboko ukotvené asi v každom človeku. Chtiac-nechtiac sa v tebe vynorí ten červík pochybností, ktorý ti vraví , že niečo iné alebo nové je nebezpečné. Bojíme sa neznámych a cudzích vecí. Čím si človek musí prejsť, aby sa v ňom prejavil tento strach? Nad tým sa zamýšľa neznámy bezdomovec. Chcel sa len spýtať, koľko je hodín, no žena od neho ušla zo strachu.
Čo však, keby potreboval pomoc? Keby mal zdravotné ťažkosti alebo by bola jeho žena tehotná? Kto by mu pomohol, keď každý uteká pred strachom z tohto človeka? A pritom nikomu neublížil. Keď počuješ tieto slová z jeho úst, okrem sĺz, ktoré sa ti tlačia do očí, sa v tebe vynorí aj akási výčitka. Výčitka voči ľudstvu. Prečo to ľudia robia? Prečo sa boja vzájomnej interakcie a vzťahov? Naozaj je tento strach opodstatnený?
Utekáme od seba. Jeden od druhého. Nevšímame si nie len bezdomovcov, ale ani okoloidúcich či susedov. Často si nevšímame ani ľudí, ktorí sú nám najbližší. Tých, s ktorými trávime každý jeden deň. Žijeme s nimi a pre nich, no utekáme pred nimi. A tu sa naskytá priestor na otázku, čo je naozaj dôležité?
Bezdomovec z videa má na túto otázku odpoveď: “Všetko na čom záleží som ja, asi.” Záleží aj na ľuďoch, no sú ľahostajní. Možno nás k tomu tlačí doba a rýchle tempo života. No nebolo by rozumné sa na chvíľu zastaviť, nenáhliť sa a nebyť ľahostajní voči okoliu? Všímať si ľudí, priateľov, zvieratá, všetky krásy okolo nás…
Tento človek, ktorý možno nemal v živote toľko šťastia ako ty, má celkom jasný názor na našu dobu. Vzťahy ničí internet, všetko na čom ľuďom dnes záleží nie je reálne. Lebo vo virtuálnom svete môžu byť kým chcú. Preto sa boja osobného kontaktu. Lebo v tom naozajstnom svete sa nemôžu skryť za krásne fotky a klamlivé profily.
“Radšej si bude písať dve hodiny namiesto 10-minutového rozhovoru.” Musíme uznať, že týpek má pravdu. Jeho výpoveď je ranou do našej duše. “Ja neviem, čo vlastne ľudia chcú… Tento svet stojí za ho*no.” Úvahy človeka, o ktorom by ste povedali, že je nevzdelaný a nemá vám čo povedať, sú naozaj na zamyslenie.
Celá výpoveď končí vetou: “Ja sa snažím svet urobiť krajším a lepším miestom… Ak to pomôže len jednému človeku, tak to má zmysel.” Táto veta je nosná a mali by sme si ju všetci vpustiť do nášho srdca. Rob svet krajším a lepším. Možno sa ti to nevráti, no budeš sa tešiť sám zo seba a na tebe záleží. Pozri si celú výpoveď neznámeho človeka, ktorý ti o živote povie viac, ako by si čakal.
