videní: 17.5K
Príbeh tohto lietadla sa začal písať v roku 1972, keď TU-160 vyhral súťaž o zostrojenie prvého sovietskeho nadzvukového bombardéra. Dostal prezývku „The White Swan“, čiže Biela labuť. Táto prezývka vznikla kvôli jeho bielej farbe a aerodynamickému tvaru. Konštrukcia Tupoleva súťažila s konštrukciou M-18 a Suchoj T-4, z ktorých druhý bol vyrobený v rovnakom roku. Avšak, nepodarilo sa mu naplniť úlohu strategického bombardéra.
Sovietska vláda tak dala zelenú pre Tu-160. Bol zostrojený a testovaný v priebehu nasledujúceho desaťročia. Stal sa tak jedným z najznámejších lietadiel ruského letectva a je stále v prevádzke.
Prototyp Tu-160 bol dokončený v roku 1981 a do výroby išiel o tri roky neskôr. Dizajn bol jednoducho nadčasový. Charakteristickým boli nižšie položené krídla s meniteľnou geometriou. Tento koncept umožňoval nastavenie v troch polohách:
- 20° pre vzlety a pristátia
- 35° pre vysoko-rýchlostné prelety
- 65° pre let maximálnou rýchlosťou
Táto meniteľná geometria bola naozajstná inžinierska snaha hodná vojenskej superveľmoci.
Lietadlo bolo vyhlásené za najväčší a najsilnejší nadzvukový bombardér, aký bol kedy vyrobený. Tu-160 dosahuje rýchlosť Mach 2,05 (2220 km/h). Bombardér poháňajú štyri motory Kuznetsov NK-32. Tie sú označované za najsilnejšie motory, ktoré boli kedy namontované do lietadiel.
Ako sme už spomínali, geometria krídiel sa nastavuje v rozmedzí od 20° do 65°. Minimálne rozpätie krídiel je 35,6 m a maximálne je 55,7 m. Bombardér je vysoký 13,1 m a dlhý 54,1 m. Váži 110 t (prázdna hmotnosť), vzletová hmotnosť sa pohybuje na úrovni 275 t a maximálny náklad, ktorý Tu-160 unesie je 40 t.
By Зимин Василий – Own work, Public Domain, Link
Posádka Tu-160 pozostáva zo štyroch ľudí. Pilot, kopilot, dôstojník zbraňových systémov a operátor obranných systémov. V lietadle je obrovská hlučnosť, práve kvôli tomu môže posádka medzi sebou komunikovať iba pomocou interkomu.
Vo svojich útrobách schováva zničujúci arzenál zbraní. Tie vážia niečo cez 40 000 kg. Bombardér obsahuje aj interné rotačné závesníky. Na tých môže byť upevnených celkovo 12 rakiet – strela Ch-55SM s konvenčnou alebo jadrovou hlavicou.
Bombardér si pred získaním bojového využitia prešiel mnohými ťažkosťami. Bol nasadený ešte len nedávno, počas ruskej intervencie v Sýrii v roku 2015.
Autor: Alex Beltyukov – http://www.airliners.net/photo/Ukraine—Air/Tupolev-Tu-160/1751714/L/, CC BY-SA 3.0, Odkaz
19 z 35 Tu-160S sa nachádza na ukrajinskom vojenskom letisku Pryluky. Sovietsky zväz sa koncom 80. rokoch minulého storočia rozpadol. Vznikla tak Ukrajina, ktorá si nárokovala práva na všetky zbrane Červenej armády, ktoré sa nachádzajú na jej území. Biele Labute sa tak stali súčasťou ukrajinského arzenálu.
Ruská armáda chcela svojej bombardéry späť, ale Ukrajinci videli príležitosť na vyjednávanie. Nasledovalo niekoľko neúspešných pokusov medzi vládou Ukrajiny a Ruskej federácie. Dohoda bola uzatvorená až v roku 1999. Ukrajina tak vrátila 8 bombardérov Tu-160S do Ruska. Rusko im na výmenu odpustilo časť plynového dlhu.
Od tej doby sa flotila Bielych labutí neustále rozrastá. V dnešnej dobe by ich mali Rusi vlastniť 16. Bombardéry Tu-160S sú neustále modernizované a inovované. Montujú sa do nich tie najnovšie technológie aby nezaostávali za tými najmodernejšími strojmi. Medzi niektoré nove funkcie patrí aj pokročilé bojové systémy. Tie sú účinné najmä proti lietadlovým riadeným strelám. Samozrejmosťou sú aj nové zariadenia, ktoré zabezpečujú neviditeľnosť lietadla – neviditeľné na radare.
Autor: Alex Beltyukov – http://www.airliners.net/photo/Ukraine—Air/Tupolev-Tu-160/1822697/L/, CC BY-SA 3.0, Odkaz
Autor: Doomych – Vlastné dielo, Voľné dielo, Odkaz
Autor: Dmitry Pichugin – http://www.airliners.net/photo/Russia—Air/Tupolev-Tu-160/1623760/L/&sid=fd029f5c619015cbab73045425b310c6, GFDL 1.2, Odkaz
By Alex Beltyukov – http://russianplanes.net/id166426 width=”1260″, CC BY-SA 3.0, Link
By Kirill Naumenko – http://www.airliners.net/photo/Russia—Air/Tupolev-Tu-160S/1892156/L/, CC BY-SA 3.0, Link
Zdroj: warhistoryonline, wikipedia
Titulná foto: wikipedia