videní: 8.7K
Ukrajinské mesto Odesa pod svojím povrchom ukrýva podzemný labyrint. Chodby katakomb ukrývajú svoje tajomstvá, nesú stopy osudov množstva skrývajúcich sa ľudí a lákajú aj v dnešnej dobe húfy dobrodružstva chtivých ľudí. Ak do chodieb labyrintu a spleti chodieb vkročíš, ver len v šťastný návrat
Foto:katakomby.odessa.ua
ODESKÉ KATAKOMBY
Odesa, mesto na Ukrajine. A toto mesto v sebe ukrýva viac než históriu.
Na začiatok treba povedať, že Odesa je prístavné mesto a toto mesto pod svojím povrchom ukrýva skoro 2 500 kilometrov katakomb. Koľko kilometrov v skutočnosti najväčší podzemný labyrint sveta vlastne meria, nikto s presnosťou nevie. Tieto podzemné chodby sú v niektorých miestach hlboké až 60 metrov.
STOPY TAJOMNÝCH CHODIEB
Pôvod katakomb siaha až do 17. storočia, kedy rozsiahly jaskynný systém upravili na priechodné cestičky. Prvé chodby slúžili najmä pašerákom. Tento labyrint pod povrchom sa po roku 1917 stal domovom kriminálnikov.
Nacisti, ktorí tiahli na východ, priniesli so sebou zmenu. Práve Červená armáda so strategickým využitím používala odeské podzemné chodby s kadiaľ podnikala útoky. Nemecká armáda síce obsadila Odesu, ale osudným sa jej však stalo zdanie, že Sovieti utiekli do Moskvy.
PRÍBEHY POZEMNÉHO LABYRINTU
Na dnešnú dobu zaujímavé príbehy písali odeské katakomby. Uvádza sa, že odboj mal pod odeským povrchom základne a často prebiehali boje práve tam. Čo by dnes tento vápencový labyrint odhalil? Možno by sa našli mŕtve telá, ale i zásoby jedla, zbraní a streliva. V katakombách boli nemocnice, kuchyne, jedálne, kasárne.
Nemci sa však počas vojny nevzdávali a skončilo to tým, že začali katakomby uzatvárať, demolovať vstupy a nechýbalo ani vpúšťanie jedovatého plynu do vnútra. Príroda bola však mocnejšia. Nemci podcenili rozľahlosť jaskynných tunelov.
Občania Odesy za chopili iniciatívy a tiež priložili ruku k dielu. Pomáhali ako vedeli. Kým si nacisti naivne mysleli, že domáci vyťahujú vodu zo studní, oni cez diery v zemi púšťali partizánom zásoby.
HRÔZY ŽIVOTA V CHODBÁCH
Hrôzy Druhej svetovej vojny sa odohrávali aj v týchto skrytých chodbách. O problémy mali skrývajúci sa vojaci a civilisti pre nacistami postarané. Zima, vlhkosť, tma, alebo naopak suchý vzduch. To boli sprievodné javy života v labyrinte chodieb. Sprievodným javom bolo depresívne ticho, tma, absencia hygieny, čo spôsobilo rozšírenie chorôb. Ľudia umierali na týfus a maláriu. Nadľudský výkon museli ľudia podať, ak chceli prežiť. Veľa z nich to nezvládlo psychicky.
Foto:katakomby.odessa.ua
KATAKOMBY – BOJ O HOLÉ PREŽITIE
Hoci katakomby sú tu už roky je zmapovaných sotva 15% existujúcej rozlohy celého komplexu. Ľudská zvedavosť však nepozná hranice a výlet za dobrodružstvom do vápencového labyrintu sa môže zmeniť na boj o holé prežitie. Prečo? V podzemných tuneloch môžete očakávať všeličo: výbušné nástrahy z čias vojny, rovnako starú muníciu, i jedovatým plynom zamorené chodby. Netreba zabúdať ani na hlodavcov, rozkladajúci sa odpad, splašky kanalizácie. No v chodbách môžete naraziť i na ľudí skrývajúcich sa pred spravodlivosťou.
Napriek tomuto všetkému, sa donesú informácie o ľuďoch, ktorí sa už nevrátili. Vošli do tajomných chodieb s vierou vo svoje schopnosti a technické vybavenie a nikdy ich už nikto nevidel. Ani živých ani mŕtvych. Takto stratených ľudí nikto nehľadá. Dôvod je jednoduchý – úrady nemajú potrebné kapacity.
LEGENDA O MÁŠI
Tu je na mieste spomenúť jednu z legiend. Práve v tejto spleti chodieb prišla o život legendárna Máša. Jej desivá fotka obletela svet. Jej príbeh začal v roku 2005, keď sa spolu s kamarátmi rozhodla osláviť príchod Nového roka práve v katakombách. Naša Máša sa opila a stratila sa. Tri dni blúdila sama po mrazivých chodbách. Chlad a smäd urobili svoje a Máša umrela. Až v roku 2007 katakomby odhalili jej telo.
VSTUP DO PODZEMIA NA VLASTNÉ RIZIKO
Ľudia však napriek všetkému podnikajú “výlety” do tajomných chodieb katakomb. Niektoré miesta svojou frekvenciou návštev pripomínajú rušné nákupné centrum. No sú aj miesta, kde ľudská noha nevstúpila možno i 60 rokov.
Možno je tu na mieste, otázka, prečo vstup do katakomb nie je zakázaný. Podľa oficiálneho stanoviska nie je vstup do podzemia zakázaný, no je na vlastné riziko. Neexistuje však centrálna evidencia. Hovorí sa o viac ako 1 300 zaslepených vstupoch a asi tisícke voľných.
Chodby katakomb – ich vstupy vo veľa prípadoch ústia do pivníc rodinných domov, skladísk a súkromných pozemkov. No napriek nástrahám sú tu pravidelné nočné nájazdy prieskumníkov.
Foto:katakomby.odessa.ua
BÁDATELIA DNEŠNEJ DOBY
Priestupnosť chodieb bola otestovaná doteraz len 2x. a To v rokoch 1995 a 2010. Obe výpravy boli neúspešné.
Bádanie po chodbách katakomb je ako nová zlatá horúčka po Aljaške. Neprebádané časti pôsobia dojmom, že tu môžete naraziť na “svoj veľký poklad”. Čo je aj reálne, pretože chodby môžu ukrývať staré ťažobné zariadenia, úkryty, zbrane partizánov, i odhaliť ich obydlia. Naraziť môžete na plytké hroby, mumifikované telá partizánov, vojakov, vrahov, utečencov.
VIERA V ŠŤASTNÝ NÁVRAT
Dobrodružstvo v chodbách sa dá prežiť aj v dnešných časoch. Existujú súkromní sprievodcovia, ktorí vás prevedú hlbinami odeských katakomb. Dobrá rada je tu nad zlato: Myslite na to, že sa vydávate do nepreskúmaných oblastí a to s neznámym človekom. Ak aj napriek tomu ste zatúžili prežiť nezabudnuteľné dobrodružstvo, treba už len veriť v šťastný návrat.
ZDROJ:idnes.cz,atlas.sk,refresher.sk FOTO:katakomby.odessa.ua
