videní: 12.8K
V prvom diele tohto seriálu sme sa pozreli na mnohými zatracovaný Fiat Multipla, v druhom nasledovalo jedno z najpopulárnejších vozidiel v našich končinách počas minulého režimu, Trabant. V poradí tretí diel sa bude niesť v podobnom duchu, pozrieme sa totiž na kultovú Škodu 105/120.
Po legendárnej a úspešnej Škode 100/110, ktoré už boli v tom čase morálne a technicky zastarané, v roku 1971 vedenie vtedy československej automobilky Škoda rozhodlo o nástupcovi, ktorému pridelili pracovný názov Škoda 742. O 5 rokov neskôr, v august 1976, vyšla z továrne prvá séria Škodoviek 105/120. Škodovka týmto modelom trafila do čierneho: zakrátko sa stala najbežnejším autom na našich vtedajších cestách. Stavíme sa, že sa u nás nenájde ani jeden človek, ktorý by ju nepoznal. 🙂
Škodovka mala celokovovú samonosnú karosériu. Vpredu bol umiestnený chladič a elektrický ventilátor, motor bol uložený pozdĺžne vzadu a cez –stupňovú manuálnu prevodovku roztáčal zadné kolesá. Riadenie bolo spočiatku závitkové, potom už len hrebeňové. Škodovka bola rodinným autom, a preto mala dva batožinové priestory – keďže motor bol vzadu, prvý a logický aj väčší batožinový priestor sa nachádzal pod prednou kapotou. Druhý našiel svoje miesto za operadlami zadných sedadiel. Rezerva sa nachádzala pod predným batožinovým priestorom a bola súčasťou deformačnej zóny.
Rozdiel medzi Škodou 105 a Škodou 120 bol v objeme motora. Kým “stopäťka” mala motor s objemom 1050 centimetrov kubických a výkon 45 koní, “stodvadsiatka” mala objem 1,2 litra a výkon 50 koní. Oba motory boli chladené vodou, mali 4 valce a rozvod OHV. Motory neskôr dostali dvojitý karburátor. Modelové rady neskôr doplnili modely 125, 130, 136 a kupé Garde a Rapid.
V roku 1983 prišiel facelift, ktorý dostal pomenovanie M. Škodovky dostali rozšírený rozchod predých aj zadných kolies a celkový hranatejší dizajn. Hoci išlo o najčastejšie vozidlo na československých cestách, Škodovky dokonalé neboli. Najviac ich trápila korózia, najmä na prahoch, zlé jazdné vlastnosti kvôli ťažkej zadnej časti a ľahkej prednej časti, vysoká hlučnosť, či časté praskajúce tesnenie pod hlavou motora. Životnosť motora bola udávaná na 130.000 kilometrov, čo sa však dalo vďaka drobným úpravám čističa oleja predĺžiť na približne 200.000 kilometrov. Bolo však nutné časté nastavenie ventilov.
Avšak zďaleja najväčšou vadou bolo nešťastné umiestnenie chladiča a ventilátora vpredu a motora vzadu. To spôsobovalo najmä pri jazde do kopca časté vyvretie vody. Naopak, v zime voda často zamŕzala, vďaka čomu Škodovky v zime často neštartovali. Napriek týmto nedostatkom bola Škoda 105/120 extrémne populárnym vozidlom, najmä pre svoju jednoduchosť – opraviť ju dokázal skutočne takmer každý. Od roku 1976 do roku 1990, kedy z výrobnej linky zišiel posledný kus, bolo vyrobených viac ako 2 milióny kusov!
Video si môžeš pozrieť tu:
Zdroj fotografií: Wikipedia, Flickr
NENECHAJ SI UJSŤ OSTATNÉ DIELY SERIÁLU OMYLY AUTOMOBILIZMU: