videní: 1.8K
V súvislosti s nedávnym 19. výročím udalostí, ktoré zasiahli nie len USA, ale priam celý svet, sme si pre vás pripravili rozsiahlu sériu článkov o tomto čiernom dni pre milióny ľudí. Na pád dvojičiek sa pozrieme trochu z iného uhla, ako ste možno zvyknutí. Začíname.
Krátko po tom, ako americká vláda v roku 2001 vyhlásila „vojnu proti teroru“, prišli všemožné otázky a teórie. Čo sa vlastne stalo 11. septembra 2001, keď do budov Svetového obchodného centra a Pentagonu narazili unesené lietadlá? Urobila to americká vláda, aby ospravedlnila inváziu do Iraku? Alebo to bola proste len nepozornosť amerického letectva spôsobená nedostatkom informácií a zlou komunikáciou? Tvorcovia komunikačných technológií poukazujú na nevôľu vlády Spojených štátov poriadne tieto útoky vyšetriť. Vtedajší viceprezident Dick Cheney bol spočiatku proti vyšetrovaniu týchto teroristických útokov. Odôvodňoval to tým, že by bolo potrebné veľké množstvo personálu a zdrojov, ktoré by mohli byť inak použité na vojnu proti terorizmu. Trvalo rok, kým sa nejaké vyšetrovanie konečne rozbehlo. Zarážajúci je fakt, že vyšetrovanie útoku na Pearl Harbor začalo už po deviatich dňoch a vyšetrovanie atentátu na J. F. Kennedyho začalo už po týždni. Keď vyšetrovanie útokov na tzv. Dvojičky začalo, vzniklo niekoľko nekonzistentných zdôvodnení, ktoré mali odpovedať na otázky týkajúce sa neschopnosti armády predísť takémuto útoku.
Kľúčom k tomu, že konšpiračné teórie majú dlhý život, je najskôr fakt, že nie sú založené na fyzických dôkazoch, ale na viere, že teroristické útoky umožnila alebo priamo podporila americká vláda. Najpopulárnejšia teória, ktorá sa dostala do povedomia ľudí hlavne vďaka filmu Fahrenheit 9/11 od Michaela Moorea, tvrdí, že vláda Spojených štátov, v ktorej vtedy dominovali neokonzervatívci a ropní magnáti, katastrofu uvítala, pretože im pomohla získať podporu pre vojnu na Strednom východe. Hoci by takáto vojna bola propagovaná ako vojna proti teroru, bola by to v skutočnosti vojna o ropu. Pokračujeme druhou časťou článku.
